Sunday, September 23, 2012 10:46 AM
Prvy tyzden doma

Vsetci moji mili priatelia,
 mam za sebou prvy tyzden doma. ako uz viete prilet do europy 13.septembra nebol prave najstastnejsi, pretoze vo viedni som nemala svoj jeden kufor. nebola som sama, boli sme traja cestujuci z hanoja cez pariz do viedne, ktorym stratili austrian airlines batozinu.
spisala som na letisku "straty a nalezy=lost and founds" staznost a bolo mi povedane ze do 24 hodin ak moju batozinu najdu, tak ju privezu az k mojim dveram. neviem, ci sa to stalo preto, ze bol datum13eho, ja som dost poverciva a nemam velmi rada toto cislo, podobne datum 30eho, pocas tychto dni je pre mna lepsie nevychadzat radsej z domu . . . 
 
ked som vysla z letiska,prve stretnutie s mojimi drahymi - nadiou, jej muzom milanom a vnuckou vilmuskou bolo nadherne, ako sme sa vsetci tesili, ze sme spolu, ako vilma vyrastla, ake pokroky urobila rozprava vela novych slov, milujem jej usmev a najma objatie od nej mi dava vzdy vela sily.
 
moja draha cierna labradorka ema, tak ona znasala cas bezo mna asi najhorsie, pretoze to bolo prvykrat ako sme boli odlucene. ona uz prezila odchod jakuba, minuly rok odisla do neba moja mama s ktorou ema zila na dedine, kde mala svoju velikansku zahradu, vinohrady. a teraz zrazu zostala bezo mna! nevedela pochopit co sa deje, prestala jest, nechcela chodit na prechadzky - spravala sa presne tak, ako ked sme stratili Jakuba aj moju mamu. posledne dva tyzdne ako som bola ja prec isla aj nadia s rodinou na dovolenku do grecka, takze  ema bola 10 dni u jednej nasej kamaratky.
 
takze,ked ma zbadala a pocula po dlhom case moj hlas, ked som sa s nou zacala hrat bola to zase TA DOBRA KAMARATKA, vynikajuci spolocnik, ktory hoci nepovie jedno slovo, citite ako je stastna ze sme zase spolu ...
 
VRATIM SA NASPAT k letisku: musim povedat, ze po tolkych hodinach vo vzduchu, posielanie batoziny hore-dolu po vietname som nikdy nemala taky zly pocit ź aerolinii ako s austrian airlines a najma z letiska vo viedni. hoci je cele letisko schwechat-vieden zrekonstruovane-rozsirene, tak ludia ktori tam pracuju su velmi neochotni, nie su mili, ak clovek nehovori po nemecky alebo anglicky tak je strateny.
 
klobuk dolu pred vietnamskymi aeroliniami, velmi dobry servis, mili, ochotni a najma velmi slusni vsetci, s ktorymi som sa stretla, tiez na vsetkych letiskach vo vietname, ktore su velmi pekne (najma letisko v danangu) som bola spokojna.
 
uprimne povedane bola som velmi sklamana zo straty kufra, pretoze v nom boli vsetky moje veci - naozaj vsetky. v malom kufriku ktory mi prisiel bolo len ovocie - mango a banany, ktore mi pripravil phu pred odletom z hanoja.
bolo mi smutno ale i do smiechu, ved aspon nadia a mala vilma budu mat cerstve ovocie a najma nadia bude mat svoje oblubene sladke,male bananiky ktore sa nedaju tu u nas kupit.
 
velka vdaka thanh zo sajgonu, ktora velmi pomohla pri hladani strateneho kufra, telefonovala hore-dole a nakoniec po 14 hodinach som dostala telefonat zo swechatu  s prijemnou spravou: "vasa batozina sa nasla v parizi a medzi 16-20 hod. vam bude privezena domov". neskoro vecer . v piatok 14. sept. okolo 21.00 mi priviezli kufor, ktory bol velmi zniceny, nemal ani jedno koliesko, este dobre, ze bol zabaleny do folie v hanoji pred odletom, ktora bola cela roztrhana a tiez kufor bol poskodeny-roztrhany na viacerych miestach. nastastie vacsina veci bola vnutri bola neposkodena, kufor skoncil v kontajneri. pri takychto situaciach si poviem, su to len veci, ktore sa daju nahradit, ale tak ci tak, mam k nim urcity vztah a najma to boli darceky od vas, ktore mi budu stale pripominat tie nadherne dni v milovanom vietname.
 
moj prvy vikend doma bol dost namahavy co sa tyka "vratenia sa do casu" a najma znovu nastartovania do svojho stareho tempa. trvalo mi naozaj cely vikend aby som sa "zobudila" zo svojho vietnamskeho sna.
 
moja prva cesta autom viedla na Dubovu pri Modre na dedinu, kde odpocivaju moji drahi rodicia a moj milovany syn Jakub. spolu s emou sme sedeli pri nich, rozpravala som im vsetko co som mala v hlave v srdci, dala som na hrob vela kamienkov, ktore som zbierala po miestach kde som bola. Jakub zbieral zaujimave kamene a tak to aj zostalo, ked zbadam niekedy na prechadzkach hocikde kamen/kamienok, ktory ma zaujme tak ho zdvihnem a odnesiem jakubovi.
citila som, ako sviecky ktore som zapalila pre nich horia velmi pokojne, viem, ze vsetci traja ma sprevadzali pocas mojho krasneho casu vo vietname. pocas dlhych letov pomahali niest lietadla na svojich kridlach a JAKUBA vidim teraz usmiateho na svojom malom bicykliku, ako si jazdi po oblakoch a konecne je spokojny. Snazim sa neplakat ako som jemu aj sebe slubila velakrat, je to tazke, ale musim si povedat: ANJELI NEVEDIA PLAVAT a tak svojho syna chcem nosit vo svojich spomienkach len s usmevom...
 
od pondelka 17.sept. som zacala znovu pracovat, najprv som isla ucit na americku ambasadu kde mam svoje sukromne hodiny, potom prisli ku mne domov ruski studenti a od stredy som sa vratila naspat do skoly na univerzitu. v skole ochorela jedna kolegyna, tak mam na mesiac ucenie aj v skole. hoci som uz dochodkyna na papieri, v realite sa tak necitim a nastasite ani nemusim len tak sediet doma, lebo stale mam pracu a to si velmi vazim. pokial  budem zdrava a budem mat moznost pracovat tak chcem ucit.
 
teraz by som sa rada vratila domov k vam do vietnamu, pretoze je TU DOMA uz chladno, rano je len par stupnov nad nulou, pocas dna sice teplota este vystupi na 15-20 stupnov ale to je uz len take "zubate slniecko", ktore uz nehreje tak prijemne ako slniecko v lete alebo to vietnamske. ach, milujem leto, slnko, more a najma plavanie v nom, lezanie na krasnych plazach ktore su v celom juznom vietname . . .
 
ale kazde rocne obdobie ma svoje caro, JESEN - je pekna svojimi farbami, prechadzkami do prirody, navstevou muzei a hradov alebo len tak sedenim doma pri dobrej kavicke alebo caji. tesim sa z kazdeho momentu ktory mozem byt so svojou vnuckou VILMUSKOU, je to nadherne, mile a rozumne dieta, ktore robi velke pokroky kazdy den, vsetci mi urcite date za pravdu, ze najkrajsie a najvzacnejsie momenty su prave tie, ktore mozeme byt s nasimi drahymi a najma ked si spominate na cas ked vase deti boli este male.
 
na koniec svojho listu vam chcem povedat, ze vas vsetkych mam stale vo svojom srdci a spomienkach na tie nadherne momenty ktore sme spolu mohli prezit v sajgone, vung tau, nha trangu, danangu/hoi an, hanoji. SOM NA VAS PYSNA-HRDA, aki su z vas velmi uspesni ludia, ake mate krasne rodiny, ako tazko pracujete aby ste dali svojim detom len to najlespie vzdelanie, ako ste sponzorovali moj pobyt vo vietname a viem ze to nebolo najlacnejsie,
 
proste teraz zijem z tych nadhernych chvil a ked si spomeniem na niektore momenty tak sa len usmievam" napriklad na to ako:
thanh a tycinka c.2 ma viezli na motorke rano v sajgone,
 
ako ste sa stale smazili krmit ma nejakym vybornym jedlom ale ja naozaj ja nejem vela,
ako sme chodili vecernym danangom a najma hoi an, ako sme sa prechadzali vecernym Hoi Ai spolu s Ha a Cuongom, to bol asi pre mna jeden z naj, naj zazitkov
 
ako som velmi zmokla vo vung tau a prave vdaka tomu momentu som sa naucila od kamarata Petra nove vietnamske slovo: MUA=prsi,
 
ako sme s thanh na poslednu chvilu pred mojim odchodom zo sajgonu do nha trangu, utekali do obchodu a kupovali sme bundu pre moju nadiu,
,
ako som sa stretla so svojou krajcirkou pani thanh, ako spolu nehovorime vela ale vdaka objatima a pohladu oci citime ako sa mame radi a sme stastne ze sme sa nasli po tolkych rokoch
 
ako som bola v kim-liene a nasla nas dom cislo 6, tiez matersku skolku svojich deti,
 
ako sme niektori  isli spolu na univerzitu kde sme stretli pani thang a tiez pana hunga,
 
ako sme isli len tri dievcata: Zuzka=Tycinka c.1, Thuy=Tycinka c.2 a ja do bytu Thanh a Sona bez nich, ako sme k nim prisli a pozerali sme sa z ich bytu na uzasny vecerny saigon, teda boli sme u nich bez nich, neskor pani domaca a pan domaci prisli a boli to mile chvile,
 
ako som bola na veceri u Ai kde vsetci hovorili po slovensky vratane deti,
 
ako ma vozil phu po hanoji, ktory som prve dni vobe, vobec nespoznavala - to boli moje najtazsie momenty - nepoznat milovane mesto - ked som uz bola pri jazere hoan kiem a BUU DIEN tak uz bolo dobre zacala som sa orientovat a postupne som vedela kde som/teda len v starej casti hanoja,
 
navstevy v Slovak Villa v hanoji boli velmi mile - ak budete v hanoji chodte tam, budete sa aspon na chvilku citi v ceskoslovensku
 
vsetky stretavky boli uzasne neda sa povedat ktora bola TA NAJ, na kazdej bolo nieco specialne, kolko vela studentov prislo a mali sme moznost stretnut sa znovu po tolkom case a nakoniec STE VSETCI HOVORILI PO SLOVENSKY aj ked to bolo tazke ale hovorili ste, nezalezi ci robime chyby dolezite je ze sme boli spolu a spominali 
 
ako sa okrem nasho VU ktory bol peknym muzom c.1 este po prvej stretavke v bratislave postupne vyhlasila sutaz a peknym muzom cislo 2 bol Cuong zo sajgonu a neskor peknym muzom cislo 3 dalsi cuong z danangu
 
vo svojich srdciach a najma dobrych skutkoch ste peknymi muzmi a nadhernymi zenami vsetci
 
spomienok je tolko vela, ze z nich mozem cerpat na kazdy den, najma ked mi bude tazko tak si na jednu z nich spomeniem a budem sa usmievat
 
len jedno prianie sa mi nesplnilo - neisla som na bicykli ani jedenkrat - chapem a rozumiem ze to nebolo vobec realne pri tej dopravnej situacii ktora bola vsade- ale bolo mi to luto, pretoze jazdu na bicykli po hanoji a najma mimo hanoj na vidiek v rokoch 1980-84 som mala velmi rada, ako sedela nadina so mnou na velkom bicykli a jakub mal svoj maly bicyklik ...
 
SRDECNA VDAKA este raz a navzdy ked vas stretnem alebo budem pisat do konca svojho zivota budem hovorit VDAKA -  DAKUJEM  VELMI VELMI ZO SRDCA,
vasa profesorka - co giao maja vrabelova 
   ___________________________________________________

 

 

Wednesday, September 12, 2012 5:39 AM
 12.september - posledny den vo vietname

mili moji drahi priatelia,
dnes je 12.septembra/streda moj posledny den tu DOMA vo svojom drahom HANOJI - je tu konecne slnecno, teplucko, a ja musim dnes v noci odletiet, vsetko sa raz konci a vedela som ze toto BOL JEDEN NADHERNY SEN - ktory som mohla prezit vdaka VAM - bol to dar ako MODRE Z NEBA.
 
citim sa velmi spokojna, ako tak som znovu zacala spoznavat hanoi, ktory bol nasim domovom pocas styroch krasnych aj ked niekedy tazkych rokov - dolezite bolo ze sme tu boli vsetci spolu a deti boli velmi,velmi spokojne, nikdy tu neboli chore, naucili sa nove jazyky a mali vela kamaratov z celeho sveta, chodili sme sa hravat do parku Lenin=Tho Nhat ktory sa chvalabohu nezmenil a stale je na tom istom mieste a tichy ako i predtym.
 
v utorok 11.septembra/ bolo vyrocie kedy v New Yorku pred 12 rokmi spadli "dvojicky" =World Trade Centre, tak som si spomenula na tento den aka to bola velka tragedia kolko ludi muselo zomriet a otazka je PRECO? pre hlupu politiku jednej velkej krajiny a pre nenormalny fanatizmus moslimov... mala som jedeho kamarata ktory tam zomrel, nemal ani 40 rokov a vzdy ked je tento datum na neho myslim,
 
tak ja som bola vcera v Ha Longu= DRACIA ZATOKA - isla som ta, lebo ako som vravela, nebyt v Hal Longu to je ako nebyt vo vietname,hoci som tam uz bola predtym velakrat.
 
Ha Long ako taky je krasne miesto, ale organizacia tohto vyletu cez cestovnu agenturu to bola jedna velka katastrofa - nastastie jedina zla skusenost pocas celeho pobytu tu.
 
cestovna agentura ktora sa vola velmi romanticky" Love Planet Agency" nachadza sa nedaleko hotela v ktorom som byvala - ponukala vylet do Ha Longu na 1 alebo 2 dni, vybrala som si chvalabohu len 1 den,
od zaciatku sa vsetko zacinalo zle, najprv sme meskali s odchodom 70 minut, potom sa sofer ponahlal a soferoval takym sposobom ze nas takmer 2 krat dostal do havarie,
 
sprievodca bol jeden ukricany, velmi malicky mlady muz, ktory hovoril velmi slabo po anglicky este dobre ze som rozumela po vietnamsky cisla tak som vedela kedy a kde sa stretneme ked boli nejake prestavky,
 
lod, ktorou sme mali plavat po DRACEJ ZATOKE bola uplne ina ako na obrazkoch v agenture, bolo slubene kupanie v mori aj kajaky-clnkovanie, ale to vsetko len v hanoji,
 
pocas nasej plavby po Ha Long yalive nic take nebolo, vsetko tento maly sprievodca odmietal, nic nedovolil - povedal, ze sa mozeme stazovat v agenture ale nie u neho, bohuzial musim povedat ze bol aj drzy a pouzil aj skarede slova - ktore tiez rozumiem a okrem mna tam boli aj  traja cudzinci z francuzska, ktori tiez rozumeli po vietnamsky -
 
 vsetci sme povedali ze sa budeme na neho stazovat a povedal - AS YOU LIKE and UP TO YOU ! ked sme sa vracali domov z Ha Longu  nas minibus zacal obchadzat takmer cele mesto a "zbierali sme" vietnamcov do tohto minibusu, bolo ich 6, ktori nemali kde sediet - myslim ze to bolo velmi nebezpecne a vyslovene to bol "obchod" medzi nim a soferom, ti ludia sedeli na podlahe pretoze uz neboli ani tie male sedadla ktore sa otvoria v ulicke autobusu, celkove nas bolo v minibuse 35,
prisli sme do Hanoja neskoro vecer o 20.20 hod, chvalabohu ZIVI a ZDRAVI,
 
ALE VIDELA SOM "DRACIU ZATOKU" - nadherne miesto - ktore je naozaj World UNESCO Herittage - UNESCO kulturne pamatne dedicstvo - tak ako  je aj Hoi An, uzasne miesto ktore zanechalo vo mne asi tie najfantastickejsie dojmy z tejto navstevy vietnamu,
 
na slovensku mame taketo pamiatky tiez a su to, len pre vasu informaciu:
Vlkolinec- dedinka nedaleko mesta Ruzomberok, Spissky hrad a mesto Levoca, Bardejov a jeho okolie s drevenymi kostolmi, jaskyne Aragonitova a Domica na juhu slovenska -hranica s madarskom.
 
OK, ako som sa naucila svojim vekom riesit problemy - treba rychlo odchadzat od hlupakov a vychutnat si cas s dobrymi a mudrymi ludmi - a tych nastastie bolo dost v autobuse ale aj neskor v hanoji ked som sa vratila.
 
ked som sa vratila do hotela, nasla som tam prijemny darcek, ktory nechal Phu - plna taska ovocia= mango a male babaniky, ktore by som rada odniesla domov - to bolo jedine co chcela z vietnamu moja dcera Nadia, na tieto dve veci si najviac spomina - ved bola este len male dievcatko - ale si pamata sladku chut tychto bananov a mango s papajou.
 
o chvilu pojdem este na poslednu prechadzku do mesta, rozlucim sa s niektorymi novymi kamaratmi ktorych som tu ziskala pocas terajsej navstevy, vsetko su miestni ludia ktori tu na okoli predavaju alebo maju restauraciu a kavaren,
 
popoludni o 15.00 hod. pride PHU a budem uz musiet odist z hotela, aj tak Phu vybavil, ze sa mozem odhlasit az popoludni, inak ako viete vsade treba odist do 10.00 alebo najneskor do 12.00,
 
uz mam vsetko pripravene, popoludni pojdeme spolu na neskory obed do SLOVAK VILLA, velmi pekne miesto, kde majitel rozprava cesko-slovensky, tiez studoval v ceskoslovensku, v Ostrave a neskor v Brne -
 
je tam vela obrazov zo slovenska - ak pridete niekedy do Hanoja urcite sa tam chodte poziret alebo aj najest.  varia velmi dobre slovensko-ceske jedla ktore su vsak uz trochu prisposobene na vietnamsky sposob, robia tam vybornu kavicku, ale najma budete sa tam CITIT AKO V CESKOSLOVENSKU - tak aspon takto ak sa vam nepodari vratiti sa domov v realite.
 
ESTE RAZ SRDECNA VDAKA za to ze ste mi splnili sen - ze som nasla svojmu synovi Jakubovi jeho maly bicykel, ktory sme tu nechali pred 30 rokmi,
 ze som mohla vidiet este raz nas Kim Lien a tak som citila ze nechavam svojho syna uz slobodneho tam v NEBI, kde je spokojny ako anjel,
 
 ktory NEVIE PLAVAT ked jeho mama place - uz nechcem plakat - plakala som poslednych 6 rokov vela a bola som smutna az tak, ze som zacala mat problemy so srdcom - Jakub je spokojny (citim to tak),
 
je tu este moja draha dcera Nadia a najma moja rozkosna vnucka VILMA , ste tu VY MOJI DRAHI VIETNAMSKII STUDENTI - PRIATELIA, vdaka ktorym som znovu citila, ze clovek moze byt v kruhu svojich priatelov spokojny
 
Dnes je 12.septembra, ti ktori mate slovenske kalendare, tak v nich najdete meno MARIA - dnes mam meniny a pre mna tento splneny sen-cesta do vietnamu bol tym najkrajsim darcekom aky som si len mohla priat,
 
moji drahi, teraz mi uz len poprajte len vela sil aby som prezila dlhy let z Hanoja do Pariza a Viedne, zajtra 13.sept. popoludni uz by som mala byt doma, pride ma cakat na letisko Nadinka s rodinkou,
 
vsetkych vas velmi silno objimam a MAM VAS VELMI RADA - EM JOU ( prepacte neviem ako sa to pise spravne, ale urcite rozumiete),
vasa profesorka a priatelka maja vrabelova
__________________________________________________
    

 

  Sunday, September 9, 2012 8:09 PM
Subject: nedela neskoro vecer

mili moji priatelia, rozleteni po celom svete,
je nedela 09.09.-aky pekny datum - vratila som sa z prechadzky po hanoji a chcem vam znovu napisat o svojich zazitkoch, dojmoch z poslednych dvoch dni.
 
vcera dopoludni prisli do hanoja viaceri kamarati z juzneho vietnamu, ktori sa zucastnili velkeho posledneho stretnutia, alebo ako povedal nas pan prezident slovenskeho spolku studentov vo vietname SON, nasej poslednej STRETAVKY82 v hanoji,
 
na obed sme sa niektori stretli s nadhernej restauracii pri jazere Hoan Kiem a to teda BOL OBED - ako nejaka svadba - velmi vela jedla a pitia a to sme vedeli ze o par hodin bude vlastne velka vecera s dalsimi priatelmi.
 
podvecer sme odisli dvomi taxikmi z hotela Binh Minh v centre mesta do jednej nadhernej restauracie ktore sa nachadza pri Zapadnom jazere, kde nas uz cakali dalsi kamarati z nasho rocnika 82, ale tiez niektori boli mojimi studentmi este z roku 1981 a bolo tam tiez par ludi, ktori studovali na nasich univerzitach este davnejsie, alebo pracovali v ceskoslovensku ako robotnici, celkove nas tam bolo do 40 ludi, co bola jedna velka vesela skupina ludi hovoriaca asi vsetkymi jazykmi, ktore si len viete predstavit.
 
velmi prijemnym prekvapenim bola ucast nasich dvoch byvalych ucitelov, pani Thang, ktora vas ucila so mnou slovencinu a pana Hunga, ktory vas asi neucil ale on bol v tom case veduci Katedry cestiny a slovenciny a ucil cesky jazyk. Pani Thang sa vobec nezmenila, stale je taka pokojna, ticha a bola som velmi rada, ze som ju stretla.
 
tak ako zvycajne kazdy novy kamarat ktoreho som este pedtym nevidela zacal: "prepacte, ale zabudol som /zabudla som uz hovorit po slovensky." a potom sa yacali miesat jazyky: slovencina, cestina, vietnamcina, rustina a anglictina.
 
nase mile dievcata tana s thuy=tycinkou c.1 zo sajgonu mali na starosti technicku stranku ako sa spojit s vami niektorymi na druhom konci sveta, hrali tam cely cas slovenske ale i anglicke piesne a najlepsie bolo ked sme vsetci spievali pesnicky, na ktore sme si spomenuli. asi najoblubenejsia piesen vsetkych chlapcov  je NEDALEKO OD TRENCINA ale kamarati Ai s Phu casto spievali nejaku cesku piesen : Och lasko lasko, ty nejsi stala jako ta vodenka mezi brehama - neviem kde sa ju naucili ale stale ju vedia.
 
cely cas sa velmi vela jedlo, popijalo sa vinko, pivo, ludia mali dobru naladu, rozpravali sa a zabavali sa.rozisli sme sa kratko po desiatej hodine vecer, odisli sme do hotela avsak myslim,ze niektori este pokracovali dalej do neskorych rannych hodin.
 
Hanojska STRETAVKA82 bola pekne naplanovana, ako povedal kamarat Quong zo sajgonu, tato stretavka bola v ten isty den ako ste vsetci odleteli po prvykrat do ceskoslovenska a zacal sa vam menit svet.
 
dnes rano sme sa stretli o 8.30hod. v hale hotela a isli sme vacsim taxikom na navstevu nasej univerzity Dai Hoc Ngoai Ngu. Cesta do nasej skoly je uplne zmenena, okolo nej vyrastli nove domy, su tiez na nej mosty a buduje sa stale dalej, vyzera ze v tejto casti hanoja bude niekolko mostov nad sebou/pod sebou, nieco take ako dialnica nad urovnou cesty v ramci mesta /videla som taketo cesty v Pekingu a tam sa to vola RING/okruh, ktorych ma Peking niekolko a takymto sposobom doprava je velmi rychla.
 
bolo mi luto nasho sofera taxiku, ktoreho nedaleko Kim Lienu na krizovatke zrazu zastavil policajt, ktory mu kazal vystupit z auta, musel ukazat doklady a nakoniec dostal aj pokutu. naviem co ten sofer urobil zle, ale faktom je to, ze som viackrat hovorila, ze ako je v hanoji menej policajtov a vojakov na ceste a vzdy ked som to spomenula tak sa stalo ze sofera, ktory ma viezol zastavil o chvilu policajt. tak ako povedal Phu, to bolo kvoli tomu, ze som chcela vidiet policajta, pravda je tiez ta, ze policajti maju nove pekne uniformy  takej kremovej farby, ale ked zastavia auto tak sa tvaria velmi, velmi dolezito a jednaju so soferom nekompromisne.
 
NASA SKOLA, tam kde sme sa spolu ucili je tiez pomerne zmenena, ale este stale stoja vase stare internaty, dievcata aj chlapci nasli ten vas v ktorom ste byvali- tam sa naozaj nic nezmenilo, aspon zvonku ta budova tak vyzerala,
 
medzitym prisiel k internatom pan hung a pani thang, ktory velmi dokladne organizoval fotografovanie, takze sa tak trochu znovu "citil ako sef", mohol organizovat svoje dve byvale kolegyne a studentov,
s pani thang sme isli do tretej budovy,v ktorej bola jeden skolsky rok slovenska trieda, vy ste sa ucili v druhej budove, ktora vsak bola zatvorena. bolo pre mna velmi zvlastne stat pri dverach ucebni aj pred zborovnou=staff room, kde som ucila, spomenula som si na to, aka tam bola zima pretoze sme nemali okna, aku sme mali ciernu tabulu na ktoru som pisala kriedou, nemali ste niektori zosity ani knihy, postupne kazdy rok som nieco z bratislavy priniesla. co vsak bolo dopezite v nasej skole? To ste boli VY DRAHI STUDENTI, boli ste vzdy usilovni a ucili ste sa uzasne, obdivovala som vas este viac potom ked som zistila v akych tazkych podmienkach byvate na internate.
 
Samozrejme ze bolo vidiet niektore zmeny v skole, maju tam nove futbalove ihrisko, novu jedalen, velku asi 5 poschodovu budovu rektoratu, dalsiu vysoku novu budovu, v ktorej su ucebne.
 
velka skoda ze sme nemohli stretnut pana dekana fakulty, ktory je vraj velmi chory a jeho manzelka nedovoli, aby ho nikto navstevoval.
na toho pana si spominam s velkou uctou, on studoval v byvalom Sovietskom zvaze, v meste Leningrade/St. Peterburgu, hovoril vyborne po rusky, ked sme mali vsetci zahranicni lektori s nim raz do mesiaca poradu=staff meeting, tak on rozpraval len po rusky a po vietnamsky a ja som sa vlastne stala jeho prekladatelkou pre ostatnych kolegov, ktori nehovorili po rusky,
 
ked sme sa niekedy stazovali na veci ktore nefungovali tak ako by mali, pamatam si ako mi jedenkrat povedal: "Chodte domov, lahnite si ako Slovenska a zobudte sa ako Vietnamka" nikto vas sem nevolal, prisli ste sem vsetci sami"
 
tak, poviem vam uprimne, vtedy som ako 28 rocna mlada neskusena lektorka nerozumela co chcel vlastne povedat, ale az po dost dlhom case som ho zacala chapat. tuto jeho vetu mam vzdy na mysli ked ucim na nasej univerzite novych zahranicnych studentov  a tiez im poviem tuto myslienku, v ktorej je vela pravdy.
 
ani jedna krajina, do ktorej ste prisli vy ako cudzinci sa nebude vam prisposobovat, vy sa musite zacat ucit jazyk, kulturu tej krajiny a snazit sa pomaly zit ako ziju domaci, hoci je to niekedy velmi, velmi narocne a vyzaduje si to vela trpezlivosti. myslim, ze vsetci velmi dobre rozumiete o com hovorim, ved kazdy z vas ste prezili velky kus zivota mimo svojej vlasti, niektori ste sa vratili domov, ale vela z vas este stale zostala zit mimo vietnamu.
 
velmi na mna zaposobila tiez navsteva u pani thang, pozvala nas k sebe domov a TO BOLO PREKVAPENIE - ako ona byva teraz - aky ma nadherny velky 4.poschodovy dom v areali skoly. KRASNY DOM, s milou zahradkou - pamatam si ako ona byvala v jednej izbe s manzelom aj s 2 detmi. citila som, ze aj ona bola velmi pysna sama na seba co dosiahla a bola spokojna ze nam mohla ukazat svoj krasny dom.
pani thang uz vobec neuci, pretoze na univerzite sa nevyucuje cestina ani slovencina, naopak sa tam vyucuje anglictina, nemcina, korejcina, japoncina, thajcina - teda jazyky krajin kam maju sancu ist studovat vietnamski studenti.
 
cestou naspat do mesta sme sa zastavili na par minut v nasom domove v KIM LIENE - SON bol mily ze isiel som mnou, pretoze som este raz velmi tuzila vidiet DOM c.6  a najma nasu izbu na 1 poschodi, v druhom vchode tohto domu ( este raz pred svojich odchodom na slovensko).
mozno sa spytate, preco som tam isla, ved uz som tam bola prvy den, ked som prisla do hanoja, odviezol ma tam Phu, avsak vtedy tam bolo vsetko zatvorene a ja som naozaj chcela vidiet nasu TIEZ LEN JEDNU IZBICKU, v ktorej sme byvali s Jakubom aj s Nadinkou,
ved my sme tu v hanoji prezili nadherne 4 roky. okrem toho som tak stale citila, ze ak uvidim nasu izbu, tak v nej budem citit ten neopisatelny pocit RADOSTI zo spolocnych chvil s mojimi drahymi detmi.
 
Ked sme vosli do domu c.6 myslim, ze Son nemal dobry pocit z mojho napadu poprosit niekoho kto by mohol otvorit nasu izbu (teraz Kim Lien funguje ako hotel), ale ked sme sa vyviezli vytahom na nasu dlhu chodbu ( a to je teda velikanska zmena, vtedy ziadny vytah nebol, vobec cely KimLien je zmeneny, vymenene okna i dvere),
tak ma nohy tahali k nasej izbe, ktora vsak bola zatvorena. Stali sme pri "nasich dverach", Son mi urobil fotografiu a vtedy k nam prichadzal jeden pan, ktory bol trosku prekvapeny co tam robime,
pretoze ON TAM TERAZ BYVA - aka nahoda alebo stastie?
 
mozno moj drahy syn Jakub tu poletoval ako ANJEL a privolal tohto muza, aby otvoril nase dvere a mohla som len tak trochu " nakuknut=pozriet sa" DOMOV,
velka, velikanska zmena, nic tam nepripominalo nasu izbu, snad len balkon, z ktoreho bolo vidno nejake tenisove ihrisko, predtym to bolo ihrisko pre deti, na ktorom sa vsetky deti v kim ene hravali, teda pod nasim oknom bolo vzdy velmi zivo a veselo.
 
tak, a teraz si mozem povedat, ze sa moja misia hladania jakubovho maleho  bicykla skoncila, aspon tak to citim. ked som sa letela zo Sajgonu do Nha Trangu, potom do Danangu a nakoniec do Hanoja, vzdy som v oblakoch videla spokojnu usmiatu tvar svojho syna ako sa bicykluje na svojom malom bicykli a je spokojny...
 
NEMAM RADA LUCENIA, ROZLUCKY - dnes som sa zial musela rozlucit s priatelmi z juzneho a stredneho vietnamu - Tana so Sonom, Thuy=Tycinka, Ha s Cuongom -tak som si zvykla ze mozem by s nimi, alebo si s nimi aspon pisat esemesky alebo telefonovat,
 
okrem toho som vdaka tymto dievcatam PRIBRALA  3 kila, pretoze sa o mna tak dokladne starali a stale mi niektora nosila jedlo, ked som potrebovala tak mi vyprali veci - mala som sa pri nich ako kralovna.
 
Svoju poslednu nedelu som vlastne stravila v hanoji - dopoludnia este so studentmi a byvalymi kolegami -  a popoludni som sa prechadzala po Starej casti Hanoja, ktory som opat zacala spoznavat, pretoze ako som uz predtym pisala - tu v starom meste sa toho tolko nezmenilo a to ma tesi - tento Hanoj milujem a tu sa citim dobre. mozem sa sama tulat po malych ulickach, ktore su plne malych obchodikov, kupit si co chcem, viem sa dohodnut na cene - ak nechcu znizit cenu tak idem prec a o par minut je cena nizsia ( ale nie vzdy, uz to nie je take jednoduche ako predtym), lebo je tu ovela, ovela viac turistov a miestni ludia vedia, ze predaju aj za vysoke ceny.
 
nasla som aj sympaticku, malu kaviaren, ktora sa vola Little Hanoi a je na ulici Hang Gai nedaleko jazera Hoan Kiem, robia tu vybornu taliansku kavu Lavazza, sendvice a tiez dobre zeleninove i ovocne salaty.
 
len nie som este uplne na 100% spokojna, pretoze som sa este stale nebicyklovala po hanoji, avsak Phu hovori, ze to je nemozne. musim mu naozaj dat za pravdu, neviem si predstavit, ako by som tu chodila na bicykli, ani som ziadne nevidela - len motorky, auta, autobusy - a neuveritelny chaos, nechapem ako ti ludia vedia kto, kedy a kam ide, kto kam odboci, nikto nikoho nezrazi, ziadnu havariu som nevidela v sajgone ani v hanoji, takze radsej budem spokojna na 99% ale vratim sa domov ziva a zdrava.
 
zostavaju mi este 3 dni v milovanom meste. planujem sa stretnut este raz so svojom vietnamskou krajcirkou pani Thanh, ktora byva nedaleko jazera hoan kiem ( ako dobre ze nezmenila adresu, lebo inak by som ju nenasla a jazero Hoan Kiem je mojim najlepsim orientacnym miestom),
 
nakoniec som sa predsa len rozhodla,ze pojdem na jeden den do Ha Longu, pretoze mi velmi chyba more. tiez viem, ze vsetci vietnamci hovoria -" Byt vo Vietname a nevidiet Ha Long, to je akoby ste ani nenavstivili Vietnam."  
hoci som tam uz bola velmi velakrat, tesim sa na toto miesto, tiez v utorok 11.sept. ma byt pekne pocasie - takze len mozem dufat, ze sa slniecko nezlakne ked tam pridem. uz nie som taka biela, mam svoju peknu tmavu vietnamsku farbu ( hoci viem, ze vo vietname su pekne zeny ked maju bielu pokozku).
 
no a v stredu mi uz zostane cas na zbalenie vsetkych svojich veci, darcekov a kamarat Phu ma odvezie neskoro vecer na NOI BAI letisko, aby som sa  nocnym letom vratila so europy, kde sa uz pomaly ale iste zacina jesenne obdobie.
 
dnes som trochu smutna, pretoze som sa rozlucila s viacerymi priatelmi z juhu ale aj s tymi ktori len prisli na hanojsku stretavku, 
 
avsak som na vas vsetkych velmi pysna=hrada, nech ste uz kdekolvek na tomto svete, pretoze ste vsetci velmi, velmi uspesni ludia, ktori maju svoju dobru pracu, krasne spokojne rodiny, nadherne byvanie - naozaj som prestastna ze som vas vsetkych tu mohla navstivit a samozrejme  tiez VDAKA VAM VSETKYM, ktori ste sa vlastne vyzbierali na tuto moju velku nadhernu cestu.
 
zatial sa s vami lucim na par dni a potom sa znovu ohlasim, objima vas vsetkych vasa prof. maja vrabelova
   __________________________________________________________
     


Monday, September 3, 2012 11:59 AM

Pondelok popoludni HANOI

moja draha trang, drahi priatelia vdaka ktorym som DOMA , teraz v HANOJI,

ANO, UZ SOM DOMA  v HANOJI - priletela som o 10.20, cakal ma nas kamarat Phu, isli sme do hotela potom sme hned isli dalej na obed a hladat HANOJ ktory ja poznam, teda lepsie povedane pamatam si,

Cesta z letiska Noi Bay bola zaujimava ale nic som nespoznavala, ked sme sa priblizili k mestu tak bolo vsetko uplne zmenene, vsetko ine, same vysoke moderne budovy - to bola velka zmena, nove mosty teraz ma Hanoj 4 mosty vtedy bol len jeden, velke budovy ako niekde v Amerike alebo v Cine

Ked sme vosli do mesta nic som nepoznala, naozaj nic, citila som sa ako stratene dieta v lese,

Potom ma Pfu zobral na obed do SLOVAK HOUSE/Slovensky dom, v ktorom je tiez Slovak-Vietnamese obchodna komora, ktory je nedaleko BUU DIEN a to som sa uz citila lepsie lebo
HLAVNA  POSTA sa nezmenila, schody z ktorych ukradli moj bicykel ale zostal tam Jakub, tie su stale tam, jazero tiez je ako bolo a Slovensky Dom je v jednej peknej ulicke v peknej rekonstuovanej vile - WAU... krasne miesto kde bol jedalny listok po vietnamsky anglicky a slovensky, na stenach boli obrazy zo slovenska, velmi prijemny pocit.

Potom sme isli hladat KIM LIEN - cesta do Kim Lienu uplne zmenena, vsetko bolo ine nove  velke moderne domy, banky hotely - az ked sme boli blizko spoznala som budovu Technickej univerzity, ktora je taka stara ako aj bola a potom bol napis: HOTEL KIM LIEN - vsetko tiez zmenene ale nas DOM CISLO 6 este stal, nasli sme aj nas byt, teda len vchod do nasho bytu, park v ktorom som sa fotila s Jakubom s jeho malym bicyklom tak nie je ale je tam nejake parkovisko, za nasim domom kde bolo detske ihrisko su teraz tenisove kurty, nasla som Matersku skolku kam chodili Jakub aj Nadia - UF... velmi tazke pre mna, ale velmi krasne spomienky v mojej hlave, videla som svoje deti ako sme tu boli stastni... kby som mohla vratit tieto dni naspat uz len kvoli tomu, ze moj drahy syn Jakub by bol TU,
jakub aj nadia su tu teraz so mnou ja to citim, citim sa vsak velmi stratena pretoze by som sa nevedela ani sama dostat do mesta a predtym sme kazdy den chodili na bicykloch do mesta, na postu, do ochodu v centre mesta ....

PHU bol velmi mily a trpezlivy ked bol so mnou a vydrzal ked som chcela fotit nas by detsku skolku vsetko co mi pripominalo nase casy tu vo vietname,

Isli sme do parku LENIN alebo Tho Nhat, ten je stale rovnaky a velmi pekny tam sa deti vzdy nahanali a hrali sa s ostatnymi vietnamskymi detmi,
 a potom sme sa vratili do centra mesta k BUU DIEN a podla mojej pamati a fotografii ktore som mala sme nasli miesto, kde pracovala predty moja krajcirka pani Than, jej obchod bol zmeneny ale STALE TAM JE, uz to nie je krajcirstvo ale je to nejaky obchod s topankami a textilom. Vosla som dnu a ked som tej mladej zene ukazala fotografiu pani Thanh on mi povedala ze to je jej svokra ( jej manzel je pani thanh najmladsi syn), ona ju zavolala a ked jej povedala ze ju hlada nejaka pani z Tiep Kchk ona hned povedala, Maja... potom sme tam s Pgu cakali asi 20 minut a ona prisla s nejakym muzom ktory studoval v cechach lebo nevedela ze ja som s Phu, tak chcela si byt ista aby sme sa dohovorili spolu,

BOLO TO KRASNE STRETNUTIE - boze moj po 30 rokoch som stretla velmi blizku osobu vietnamku, ktora mi pomahala cely cas ako som zila v hanoji, citila som ju ako sestru , stretnutie bolo nadherne,plne slz, pretoze sa hned pytala na deti, pamatala si ich mena, Jakub,  Nadia - nechcel sa mi verit ze som ju vdaka Phu nasla,

Dohodli sme sa ze sa stretneme buduci tyzden a budeme mat jeden den pre seba, len my dievcata,

Potom sme isli okolo vojenskeho muzea kam som chodievala casto s jakubom ktory mal rad lietadla a tanky a viedela som ho ako som ho pri nich fotografovala, pred postou je krasne Hoan Kiem jazero kam sme radi chodievali s detmi a Nadia tu vzdy lietala hore-dolu a hrali sa tiez s druhymi detmi - som velmi stastna ked mam tieto spomienky v hlave ktore ma vratilido casu kedy sme tu boli VELMI STASTNI,

Som vsak smutna z toho ako nepoznam mesto v ktorom som zila 4 roky a zatial nemam vobec orientaciu kde som, ked som pri jazere pri POSTE tak sa orientuje ale ak som mimo tak som stratena,

Isli sme tiez okolo Dai Su Quan Slovak, velmi pekna budova ale neisli sme k panovi konzulovi na kavicku, asi by bol velmi sokovany a okrem toho dnes je v Hanoji vsetko zatvorene lebo vietnam ma svoj stastny sviatok.

Phu je velmi pozorny, dnes mal volno tak mal cas,
teraz som v hoteli mam trochu casu na oddych a ptom vecer pride a pojdeme spolu niekam na velmi lahku veceru mozno len na kavu a nejake ovocie,

Co je tiez velma novinka, podarilo sa mi najst svojich dlhorocnych priatelo Francuzov, ktori tiez predtym pracovali v hanoji ako ucitelia a teraz jeden z nich je na franc.ambasade, tak s nimi budem mat svoj program na 3 dni, takze od zajtra utorka do piatku budem s nimi a asi aj mimo hanoja, alebo sa len tak tulat po znamych miestach.

S niektorymi priatelmi z juzneho a stredneho vietnamu sa stretneme znovu stretneme tuto sobotu na Hanojskej stretavke, urcite to bude zase velmi krasne a mile, budeme spievat, rozpravat sa a aj torchu pit pivko alebo vinko - aspon chlapci,

Som tu v HANOJI len par hodin a uz som stihla toho tolko vela, aspon to najdolezitejsie ktore som musela vidiet - Kim Lien...

DAKUJEM VAM este raz a zase velmi za to, ze ste mi umoznili vratit sa DOMOV, ale citim sa ako male stratene dieta, ktore sa uci chodit a hlada svoju cestu domov, tesim sa na stretnutie s mojimi kamaratmi a potom zase na stretnutie s kamaratmi v sobotu,

Objimam vas vsetkych,
Hanoi 3.9.2012

vasa prof. maja

                   ___________________________________________________


 

Friday, August 31, 2012 3:31 PM
Piatok vecer

mila moja trang,
dnes som odletela z mojho najoblubenejsieho mesta ktore sa vola NHA TRANG - toto mesto je pre mna carovne svojim klimatom, nie je tam tak velmi horuco, neprsalo bolo velmi prijemne a najma vecer pri mori len tak sediet alebo sa prechadzat,
Nh.Trang sa velmi velmi zemnil z maleho mesta je to velke mesto asi poctom obyvatelov ako nasa BA, centrum je pekne vybudovane, plaze su krasne a najma tie ostrovy okolo Nh.Tr. mu davaju este specialnu zaujimavost, toto mesto jednoducho nema vo vietname konkurenciu,
hotel bol vynikajuci na na velmi vysokej urovni, sluzby, izba, restauracia a uplne najlepsie bolo ze som bola len par metrov od plaze a vecer som mohla plavat v bazene ktory mal tento hotel.
Do Danangu ma odviezlo auto nasho Sona ktoreho firma ma  v Nh.Tr. pobocku, to bolo velmi dobre, lebo letisko je dost daleko od mesta,
let bol krasny cely cas bolo vidiet krasne pobrezie, voda nadherna azurovo-tyrkysova, plaze mali bielucky piesok, hory tiez krasne, takze tych 90 minut ubehlo rychlo.
v DANANGU ma cakala nasa priatelka HA, jej manzel Quang ma nejaku vedecku konferenciu tak nemohl prist ale pridu spolu teraz vecer, aby sme sa porozpravali,
HA rozprava nadhernou slovencinou, ona nebola na slovensku od roku 1989 a prakticky nema moznost s nikym hovorit, ale hovorila ako z ucebnice - velmi milo ma prekvapila.
zajtra dopoludnia oni musia pracovat na univerzite a popoludni pojdeme spolu do stareho mesta, tak uvidim aky je Danang,
Tie velke zmeny ktore su na kazdom kroku su neuveritelne pretoze 30 rokov pre jednu krajinu to nie je vela pre cloveka hej, ved to je jedna generacia ludi vystudovana ktora uz ma svoje deti - ved vy ste krasnym priladom,
je to vyborny pocit vidiet tieto zemna najma budovy, cesty, moderne az super moderne vysoke budovy ake je mozno vidiet z amerike alebo v zapadnej europe - mam rada ochotnych vietnamcov v hoteloch, v restauraciach, aj tie zeny ktore chodia na plazach a predavaju svoje ovocie alebo PHO GA/BO aj tie su mile hoci vidim ze maju ine ceny pre domacich a pre "dlhe nosy=cudzincov".
PHAN VU=muz cislo jedna ktory je neprekonatelny svojim humorom, mozem citit jeho dobrotu a to aky je ochotnyu so vsetkym pomoct ak moze,
jeho slovencima sa tiez zlepsila mne to nevadi ked hovori po rusky ci po anglicky dolezite je ze som vsetkymi sa dohovorime,
takze verim ze moj druhy vikend pri mori v DANANGU bude tiez zaujimavy a potom sa presuniem uz DOMOV do Hanoja, kde budem mat urcite co robit,
mozno som vam p[isala ze som nasla svojich starych priarelov francuzov, ktori teraz pracuju na Franc. ambasade a s nimi budem mat urcite tiez aktivit, ked clovek takto cestuje tak vidi aky je svet  maly a kolko ludi sa da stretnut z roznych krajin,
VDAKA znovu a stale, objimam vsetkych maja
_______________________________________________________
  

Thursday, August 30, 2012 3:42 PM
 Nha Trang stvrtok vecer

mili moji vsetci,
dostala som tuto adresu od PHU nasho Hanojcana a tak skusim vam napisat, neviem ci sa mi to podari, ale skusim,
 
mam za sebou nadherne 2 dni v meste Nha Trang, toto mesto bolo mojim oblubenym uz pred 30 rokmi a dnes som sa do neho zamilovala este viac - je uzasne, milujem more a tu je more krasne a ciste, plaze su piesocne maju biely alebo hnedy piseok, slnko svietilo cely cas- teda konecne sa ma nezlaklo,
uz asi aj preto lebo nie som taka biela, zacinam mat znovu svoju vietnamsku farbu - taku peknu tmavu, hoci si uvedomujem ze pre vietnamcov tmava pokozka ako hovorite "chom dep" ale pre nas europanov je to :dep lam", t
ak proste Nha Trang mi ucaroval, dnes som bola na vylete lodou po ostrovoch - navstivili sme 4 ostrovy a najvacsia parada bola, ked lod 3krat zastavila na otvorenom oceane a mohli sme ist plavat - teda kto chcel, z cudzincov ktori boli na palube skakali do vody vsetci, ja som bola medzi nimi a uzivala som si plavanie v krasnej cistej tyrkysovej vodicke - WAU.... krasa ako som plavala a uzivala si vodu, slnko a prijemnych ludi okolo.
 
nasa mila Thy =Tycinka cilo 1 mi poslala tieto fotografie, ktore sme fotografovali pocas mojej poslednej vecere v sajgone, na nich mozete vidiet obidvoch muzov, ktori sa volaju pekni muzi,
nas priatel Vu muz cislo 1 a z druhej strany stoji muz cislo2,
na fotografiach mozete vidiet kolko jedla bolo na stole a to je aj dovod preco som pocas prvych 5 dni pribrala takmer 3 kila ako take male prasa=mala svinka, prepacte ale je to tak,
 
nemozem tak vela jest, mne stacia silnejsie ranajky s dobrou silnou kavickou a ked je takto teplo ako je tu, tak mi pocas dna staci nieco pit a jem len ovocie - milujem mango, papaju=dudu, mam rada aj ovocie "dragon fruit" doma taketo ovocie nemame takze ani nemame prenho meno, vsetko ovocie je tu vyborne, uplne mi staci ako jedlo.
 
zajtra na obed odlietam uz vyssie do stredneho vietnamu do DANANGU, tam stretnem nasich dalsich priatelov a tesim sa na nich ako i na samotne mesto.
 
SRDECNA VDAKA VAM ZA VSETKO, za to ze vobec som mohla prist naspat a vidiet vsetku tuto krasu, vasa profesorka Maja Vrabelova
 
ps. tento email na adresu: cuulhsslovensko ... sa mi vratil tak zase poprosim Trang aby tento email preposlala, mila Trang dakujem vam za ochotu.
____________________________________________

 Wednesday, August 29, 2012 3:51 PM
 29.augusta-streda vecer

moja draha trang,
velmi sa ospraved;nujem ze som nenapisla spravne meno pekneho muza c.2 ale TANA bude vediet  koho som mala na mysli,pretoze ona povedala, ze tento nas priatel je muz je pekny muz cislo 2. on je sajgoncan, ma spolocnost ktora vyraba matrace.
 
jeho manzelka sa vola "ZUZKA" ona pracovala v MDZ, je velmi chuda, preto ju Tana pomenovala "tycinka" lebo je velmi tenucka a okrem toho ma tiez rada tycinky,
tak este raz prepacte, pravda je vsak ze je mily, velmi pozorny, ked ma cas tak mi zavola a pyta sa ako sa mam, kde som.
 
uplne samozrejme je ze VU tiez sajgoncan musi zostat  PEKNY MUZ cislo 1 ale ako vravite VSETCI NASI CHLAPCI su PEKNI MUZI, len niekto z nich musi byt cislo 1,2 a tak dalej... pre mna ste vsetci uzasni a som velmi stastna ze vas mam.
 
od vcera popoludnia som v NHA TRANGU, konecne dnes bolo prvy den pekne pocasie, prvy den kedy neprsalo cely den, inak vzdy tak bolo ze pol dna bolo pekne a pol dna burka, ale chladno nie je, je velka vlhkost vzduchu a vecer je uz prijemne.
 
dnes som bola takmer cely den na plazi / prechadzala som sa po plazi, velmi vela som plavala, potom som lezala na lehatku moji susedia boli ruske turistky, takze som si znovu precvicila rustinu, z druhej strany boli anglicania,
pocasie bolo uplne super nebolo velmi horuco, pofukoval taky prijemny vanok a najma vo vode bolo uplne fantasticky, jednoducho MORE JE MORE, milujem jeho vonu a plavat v nom,
kazdej krajine ktora ma more mozeme my slovaci len ticho zavidiet.
 
NHA TRANG je velmi pekne mesto, ovela vacsie ako Vung Tau a tiez je pravda ze more je tu cistejsie cely den menilo farby - bolo zelene, modre, hnede, podla toho ci bol priliv alebo odliv vody.
 
vecer som isla na masaz, pretoze ma velmi bolela hlava prakticky odkedy som prisla.
som velmi citliva na zmenu pocasia, vzdy ma boli hlava ked ma prsat, vtedy je nizky tlak a to mi sposobuje bolest hlavy. dnes po masazi sa mi konecne ulavilo a prestala ma menej boliet hlava. Tana bola taka starostliva, ze mi posielala lieky, chvalabohu uz mi je lepsie, lebo dnes neprsalo a mohla som sa dost pohybovat a plavat,
 
ako som vam pisala vcera, vsetko je uzasne okrem dvoch veci: 
1. PRIBRALA SOM 2,88 kg za prvych 6 dni, co je katastrofa,
ale zase klobuk dolu pred nasimi priatelmi sajgoncanmi, aspon vidite ako ma KRMILI, stale nejaky velky obed alebo VECERA AKO NA SVADBE... a vysledok su moje kila navyse
 
2. neviem najst miesto kde by som mohla pit dobru, normalnu silnu kavu - ale dnes v Nha Trangu v hoteli kde byvam v izbe bol caj i kava pripraveny spolu s mineralkami, tak som ju skusila a bola to celkom chutna kava.
prosim, aby ste si nemysleli, ze som rozmaznana - ja nepotrebujem jest vela, staci mi velmi malo, ale radsej castejsie, tiez nepijem nic specialne, avsak kavu musim mat vzdy rano a po obede. Takze je vyrieseny aj tento malicky problemik - Nha Trang ma pohostil dobrou kavou. chapem to velmi dobre, ze este stale vietnamci nepiju kavu tak vela a casto.
 
SON ma v meste Nha Trang pobocku svojej firmy a zajtra pojdem s  tymito pracovnikmi na vylet lodou budeme cestovat a navstevovat ostrovy - urcite to bude zaujimavy program,
 
v piatok na obed sa presuvam do DANANGU, tam stretnem dalsich nasich priatelov a tiez sa tesim ze budem pri mori a s nimi
potom ma uz caka HANOI, tak uvidim co a ako tam bude.
 
v Hanoji sa mi podarilo najst svojich starych francuzskych priatelov, ktori pracovali v Hanoji tiez pred 30 rokmi a teraz su na franc. ambasade ako diplomati, takze budem mat urcite nejaky program aj s nimi. Samozrejme sa stretneme znovu vsetci este raz, ti ktori budu mat cas z juhu priletia do Hanoja na poslednu stretavku - cely program pripravuje nas kamarat p.Phu.
 
myslim, ze kazdy z vas pripravil vzdy vsetko velmi starostlivo, perfektne, niekedy mam pocit akoby nasi priatelia ani nespali, ked vidim kolko prace je s pripravou kazdeho stretnutia. stale mozem povedat len DAKUEJM VELMI. vasa maja vrabelova

________________________________________________

 

August 28, 2012 4:02 PM
Utorok vecer
mila moja trang, son a vsetci ostatni drahi studenti,
chcem sa vam ohlasit po prvykrat z VIETNAMU, kam som prisla po 30 rokoch
LEN a LEN VDAKA VAM - som tu 5 dni ale mam pocit akoby som tu bola vela rokov, pretoze kazdy den mi nasi priatelia z juzneho vetnamu  pripravili krasny program:
 24.aug. vo stvrtok ma na letisku skoro rano o 6.00 hod. cakali SON s Than/Tanou, potom sme isli do hotela LIBERTY 2, ktory je priamo oproti velkej hlavnej trznici, myslela som si ze budem velka hrdinka a nebudem spat ale bola som velmi unavena z cesty a tak som spala az  do obeda.
 cesta bola velmi dlha, ale Vietnamske aerolinie z Pariza do HCHM su naozaj vyborne, velmi dobry servis, su usmiati, ochotni pomahat, let bol strasne dlhy, myslela som si ze ta cesta nema ani koniec a uz zostaneme len a len v nebi,
ja by som sa mozno aj tesila zostat v nebi, ved v oblakoch je { aspon dufam moj drahy syn Jakub aj moji rodicia}, oni ma urcite sprevadzali celou cestou a chranili ma.
 popoludni som isla trosku von do mesta a to bol teda zazitok - DOPRAVA, to je nieco co nemozem pochopit ako miestni soferi vedia: kedy- kto- kam- ktorym smerom ide alebo nejde, obdivujem vsetkych lebo ani jedenkrat som nevidela ziadnu havariu a ja som chvalabohu presla cez cestu zdrava...
 pre mna najvacsi zazitok bolo ked ma Tana a Thuyi=Tycinka {pretoze je velmi chuda taketo meno jej dala Tana}, tak oni dve ma viezli na motorke rano aj vecer ked som isla na vylet mimo saigonu, viezli ma k Cestovnej kancelarii odkial odchadzali autobusy. Bolo to velmi dobre, pretoze bol cerstvy vzduch a oni obidve su vyborne a opatrne soferky.
 v piatok vecer sme mali UZASNU STRETAVKU v hoteli Liberty2, kam prislo vela, vela nasich priatelov, Son, Tana. Tycinka a Trung=pekny muz cislo 2, VU=pekny muz cislo 1, vsetci pripravovali tuto stretavku velmi pozorne a dokladne,
naozaj to bolo uzasne ako sme sa vsetci po tolkych rokoch stretli, vela studentov ked prisli povedali: PREPACTE ZABUDOL SOM PO SLOVENSKY, hovorili po anglicky alebo po rusky, ale potom ked nas pan prezident-riaditel, pan SON povedal, ze kazdy sa musi predstavit co robil za poslednych 30 rokov po slovensky
tak naozaj vsetci sa snazili hovorit po slovensky alebo hovorili slovensko-anglicko-rusky - dolezite bolo a je, ze sa rozumieme  - SOM VELMI HRDA, PYSNA na vas vsetkych aki ste uspesni ludia, ake mate pekne a spokojne rodiny,
 naozaj je to velka pocat-cest pre mna, ze som znovu s vami a mozem poznat VIETNAM po tokych rokoch,
 nasa STRETAVKA82 tu v Saigone bola krasna najma tym ako si vela studentov pamatalo slovenske piesne, vela spievali, cim viac vina a piva sa vypilo - tym spievali lepsie aj hovorili lepsie,
fotografovali sme sa, tak dufam, ze ste uz videli nejake fotogafie.
rozdavali sme darceky ktore pripravili dievcata, klucenky so slvoenskym znakom ktore kupila trang este v BA a ktore som priviezla dostal kaydz kto bol na stretavke a este niekolko kusov zostalo aj pre Hanojcanov.
 SOM VELMI STASTNA , konecne po dlhych rokoch trapenia, najma po tragickej smrti mojho draheho syna Jakuba aj po necakanom odchode mojej maminky som ZASE VESELA a STASTNA - DAKUJEM VAM VSETKYM. uz nechcem by smutna ani plakat, zivot je taky kratky aby sme sa dlho trapili,
 VELKE, VELKE az neuveritelne velke zmeny a k lepsiemu su na kazdom kroku, saigon je ako velke europske alebo americke velkomesto so vsetkym co take velke mesto ma mat, centrum je krasne, vsetko je ciste, som velmi milo prekvapena.
 kazdy den Tana, Thuyi=Tycinka, sa velmi vzorne starali o mna az sa hanbim kolko prace mali so mnou, citila som sa ako VELKE DIETA o ktore sa staraju JEJ VELKE DETI - vsetko a kazdy je tu so mnou uzasny,
 kazdy den sme mali nejaku spolocnu VECERU a to nie je len taka mala vecera to je VELIKANSKA VECERA, kedy som nemohla nikdy vsetko zjest a uz citim na svojich satach ako som pribrala, dnes Tana videla ked priniesla do hotela vahu na batozinu ze som priprabal 3 kila - to je strasne, to tak vyzera ze kazdy den takmer 1 kilo, ked takto budem priberat tak domov budem potrebovat este jednu letenku ...
 nadherny vecer pripravili chlapci ktori studovali na Ekonomickej univerzite Ai so Zungom a ich rodinami, oni byvaju spolu v jednom krasnom velkom modernom komplexe v centre - ich dievcata hovoria vsetky po anglicky a dievcata Aia aj jeho manzelka este stale si pamataju slovencinu.
 Program v Saigone bol bohaty, navstivila som miesta: CU TCHI TUNNELS - zaujimave vojenske miesto kde boli velke boje pocas vojny s americanmi,
 bola som tiez na vylete do MEKONG DELTA RIVER aj maly tour po meste vecer spolu s Tanou a Tycinkou - mala som moznost vidiet ako niektori z nasich kamaratov byvaju -
 WAUUUUUU - krasne byvanie so super vyhladom na mesto v noci, na 26.poschodi sme boli u Sona a Tani,vyhlad z ich bytu na vecerny saigon a najma na Saigon river bol prenadherny,
pozerali sme si vase fotografie ked ste studovali na slovensku, vsetci nasi priatelia u ktorych som bola doma na navsteve maju doma vela suvenirov z ceskoslovenska, tak som sa citila naozaj ako doma  - vsetko bolo a stale je pre mna ako vo filme, jednom nadhernom filme....
 prvy vikend som stravila mimo saigonu v meste VUNG TAU - toto mesto bolo pred 30 rokmi takmer nic, ked som ho navstivila, to bolo male mestecko kde bola ropa v mori a bolo tu dost rusov, len sem-tam hotel ale nic specialne,
 dnes je Vung Tau krasne primorske mesto s nadhernymi hotelmi, pobrezie je pekne upravene - co sa nezmenilo je: stale vo VUNG Tau su RUSI =Lien Xo a videla som ich aj pocula dost vela.
mojim hostitelom bola rodina nasho kamarata /neviem ako sa pise jeho meno po vietnam. vola sa NIE=Peter, on pracuje pre vietnamsko-rusku ropnu spolocnost a ma velmi dobru pracu, pokojny zivot, milu a dobru rodinku - naozaj je spokojny so svojim zivotom a stastny ze ma taku milu rodinu,
 zo saigonu do Vung Tau sme isli spolu s Petrom po rieke Saigon takou specialnou lodou ktoru v bratislave volame "Raketa" tou lodou sme boli vo Vung Tau za 90 minut,
 vsade kam som vsak prisla prinasam so sebou dazd, aelbo burku,  prsalo v saigone, bola velka burka vo Vung Tau, dnes som priletela do Nha Trangu, ked som vystupila z lietadla bolo slnecno a o par minut zacalo prsat,
 smejem sa z toho, lebo tato situacia mi vzdy pripomina moju maminku. ked som bola u nej v lete na zahrade a chcela som sa trochu opalovat, vyzliekla som si tricko a vtedy sa obycajne schovalo slnko,
moja mama povedala: no vidis, slnko sa ta zlaklo pretoze si taka biela tak sa radsej schovalo a ty sa oblec, aby sa slnko znovu ukazalo. No aj teraz sa asi aj slniecko vo vietname vzdy zlakne ked sa chcem kupat v mori alebo len tak ist von na prechadzku.
 dufam, ze zajtra bude v Nha Trangu uz slnecno a slnko sa nebude bat ked pojdem k moru.
more je tu ciste, plaz je krasna biela piesocna - tak co si este viac mozem zelat? NIC, citim sa ako kralovna a to len a len vdaka vam moji drahi studenti a priatelia.
 vsetko je tu zmenene k lepsiemu, vsade velke nove budovy, aj sukromne rodinne domy su krasne, je tu ovela cistejsie ako predtym
 to je asi tak vsetko na dnes, som stastna, spokojna a stale nechcem verit, ze som tu vo vietname, ked priletim domov do HANOJA, aj sa trochu bojim ake zmeny ma tam prekvapia,
ale zmena je zivot, tak to je uz dane,

vsetkych vas objimam ako sa len da,
vasa profesorka a priatelka maja vrabelova
                         _______________________________________________
   

mily hai,


  Dakujem vam velmi pekne za krasne riadky, ktore ste mi poslali z nemecka (z karsruhe), kde teraz zijete a pracujete so svojou rodinou.

 Dakujem tiez za mile fotografie, pamatam si tuto fotografiu, bola robena ked som prisla za vami na navstevu do maleho mestecka HERLANY, kde ste studovali (aspon vacsina z vas ked ste prisla na slovensko z hanoja) slovencinu este dalsi rok.

 Ste tam vsetci taki stastni, ste ako velke deti, ja mam na sebe bielu koselu, ktora ma vietnamske vysivky, ktore mi robila jedna mila pani krajcirka volala sa Thanh, byvala nedaleko hlavnej posty (Bu Dien).

ach, spomienky, tie mam plnu hlavu, myslim ze nie len ja, kazdy z nas kto uz ma viac rokov zijeme zo spomienok a tie nam davaju krajsi a radostnejsi zivot.

nenam co opravovat na vasom liste, stale mate krasnu slovencinu a pisete krasne.

velmi sa tesim na nase stretnutie v juni v bratislave a chcem verit ze sa podari aj planovana cesta do hanoja v septembri.

 

 Ja stale ucim zahranicnych studentov na Univerzite Komenskeho v Bratislave, mam krasnu pracu ktora ma naplna a vdaka nej som velmi spokojna a tesim sa kazdy den do prace.

 

Moje deti, ktore si pamatate z hanoja su uz velki dospeli ludia, Jakub mal 31 rokov a Nadia ma 33 rokov, minuly rok sa jej narodila krasna dcera ktora sa vola VILMA a tak som stara mama=babka.

 Ked sa stretneme tak sa budeme mat o com rozpravat, zatial sa drzte v zdravi a stasti, uspechy v praci, uvidime sa v lete.

 

vasa profesorka maja vrabelova

Bratislava 9.4.2012

 

@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@