Sunday, September 23, 2012 10:46 AM
Prvy tyzden doma
|
Wednesday, September 12, 2012 5:39 AM
12.september - posledny den vo vietname
mili moji drahi priatelia,
dnes je 12.septembra/streda moj posledny den tu DOMA vo svojom drahom HANOJI - je tu konecne slnecno, teplucko, a ja musim dnes v noci odletiet, vsetko sa raz konci a vedela
som ze toto BOL JEDEN NADHERNY SEN - ktory som mohla prezit vdaka VAM - bol to dar ako MODRE Z NEBA.
citim sa velmi spokojna, ako tak som znovu zacala spoznavat hanoi, ktory bol nasim domovom pocas styroch krasnych aj ked niekedy tazkych rokov - dolezite bolo ze sme tu
boli vsetci spolu a deti boli velmi,velmi spokojne, nikdy tu neboli chore, naucili sa nove jazyky a mali vela kamaratov z celeho sveta, chodili sme sa hravat do parku
Lenin=Tho Nhat ktory sa chvalabohu nezmenil a stale je na tom istom mieste a tichy ako i predtym.
v utorok 11.septembra/ bolo vyrocie kedy v New Yorku pred 12 rokmi spadli "dvojicky" =World Trade Centre, tak som si spomenula na tento den aka to bola velka tragedia kolko
ludi muselo zomriet a otazka je PRECO? pre hlupu politiku jednej velkej krajiny a pre nenormalny fanatizmus moslimov... mala som jedeho kamarata ktory tam zomrel, nemal ani 40
rokov a vzdy ked je tento datum na neho myslim,
tak ja som bola vcera v Ha Longu= DRACIA ZATOKA - isla som ta, lebo ako som vravela, nebyt v Hal Longu to je ako nebyt vo vietname,hoci som tam uz bola predtym velakrat.
Ha Long ako taky je krasne miesto, ale organizacia tohto vyletu cez cestovnu agenturu to bola jedna velka katastrofa - nastastie jedina zla skusenost pocas celeho pobytu tu.
cestovna agentura ktora sa vola velmi romanticky" Love Planet Agency" nachadza sa nedaleko hotela v ktorom som byvala - ponukala vylet do Ha Longu na 1 alebo 2 dni, vybrala
som si chvalabohu len 1 den,
od zaciatku sa vsetko zacinalo zle, najprv sme meskali s odchodom 70 minut, potom sa sofer ponahlal a soferoval takym sposobom ze nas takmer 2 krat dostal do havarie,
sprievodca bol jeden ukricany, velmi malicky mlady muz, ktory hovoril velmi slabo po anglicky este dobre ze som rozumela po vietnamsky cisla tak som vedela kedy a kde sa
stretneme ked boli nejake prestavky,
lod, ktorou sme mali plavat po DRACEJ ZATOKE bola uplne ina ako na obrazkoch v agenture, bolo slubene kupanie v mori aj kajaky-clnkovanie, ale to vsetko len v
hanoji,
pocas nasej plavby po Ha Long yalive nic take nebolo, vsetko tento maly sprievodca odmietal, nic nedovolil - povedal, ze sa mozeme stazovat v agenture ale nie u neho, bohuzial
musim povedat ze bol aj drzy a pouzil aj skarede slova - ktore tiez rozumiem a okrem mna tam boli aj traja cudzinci z francuzska, ktori tiez rozumeli po vietnamsky
-
vsetci sme povedali ze sa budeme na neho stazovat a povedal - AS YOU LIKE and UP TO YOU ! ked sme sa vracali domov z Ha Longu nas minibus zacal obchadzat takmer
cele mesto a "zbierali sme" vietnamcov do tohto minibusu, bolo ich 6, ktori nemali kde sediet - myslim ze to bolo velmi nebezpecne a vyslovene to bol "obchod" medzi nim a
soferom, ti ludia sedeli na podlahe pretoze uz neboli ani tie male sedadla ktore sa otvoria v ulicke autobusu, celkove nas bolo v minibuse 35,
prisli sme do Hanoja neskoro vecer o 20.20 hod, chvalabohu ZIVI a ZDRAVI,
ALE VIDELA SOM "DRACIU ZATOKU" - nadherne miesto - ktore je naozaj World UNESCO Herittage - UNESCO kulturne pamatne dedicstvo - tak ako je aj Hoi An, uzasne
miesto ktore zanechalo vo mne asi tie najfantastickejsie dojmy z tejto navstevy vietnamu,
na slovensku mame taketo pamiatky tiez a su to, len pre vasu informaciu:
Vlkolinec- dedinka nedaleko mesta Ruzomberok, Spissky hrad a mesto Levoca, Bardejov a jeho okolie s drevenymi kostolmi, jaskyne Aragonitova a Domica na juhu slovenska
-hranica s madarskom.
OK, ako som sa naucila svojim vekom riesit problemy - treba rychlo odchadzat od hlupakov a vychutnat si cas s dobrymi a mudrymi ludmi - a tych nastastie bolo dost v autobuse
ale aj neskor v hanoji ked som sa vratila.
ked som sa vratila do hotela, nasla som tam prijemny darcek, ktory nechal Phu - plna taska ovocia= mango a male babaniky, ktore by som rada odniesla domov - to bolo jedine co
chcela z vietnamu moja dcera Nadia, na tieto dve veci si najviac spomina - ved bola este len male dievcatko - ale si pamata sladku chut tychto bananov a mango s papajou.
o chvilu pojdem este na poslednu prechadzku do mesta, rozlucim sa s niektorymi novymi kamaratmi ktorych som tu ziskala pocas terajsej navstevy, vsetko su miestni ludia ktori
tu na okoli predavaju alebo maju restauraciu a kavaren,
popoludni o 15.00 hod. pride PHU a budem uz musiet odist z hotela, aj tak Phu vybavil, ze sa mozem odhlasit az popoludni, inak ako viete vsade treba odist do 10.00 alebo
najneskor do 12.00,
uz mam vsetko pripravene, popoludni pojdeme spolu na neskory obed do SLOVAK VILLA, velmi pekne miesto, kde majitel rozprava cesko-slovensky, tiez studoval v
ceskoslovensku, v Ostrave a neskor v Brne -
je tam vela obrazov zo slovenska - ak pridete niekedy do Hanoja urcite sa tam chodte poziret alebo aj najest. varia velmi dobre slovensko-ceske jedla ktore su vsak uz
trochu prisposobene na vietnamsky sposob, robia tam vybornu kavicku, ale najma budete sa tam CITIT AKO V CESKOSLOVENSKU - tak aspon takto ak sa vam nepodari vratiti sa domov v
realite.
ESTE RAZ SRDECNA VDAKA za to ze ste mi splnili sen - ze som nasla svojmu synovi Jakubovi jeho maly bicykel, ktory sme tu nechali pred 30 rokmi,
ze som mohla vidiet este raz nas Kim Lien a tak som citila ze nechavam svojho syna uz slobodneho tam v NEBI, kde je spokojny ako anjel,
ktory NEVIE PLAVAT ked jeho mama place - uz nechcem plakat - plakala som poslednych 6 rokov vela a bola som smutna az tak, ze som zacala mat problemy so srdcom - Jakub
je spokojny (citim to tak),
je tu este moja draha dcera Nadia a najma moja rozkosna vnucka VILMA , ste tu VY MOJI DRAHI VIETNAMSKII STUDENTI - PRIATELIA, vdaka ktorym som znovu citila, ze clovek moze byt
v kruhu svojich priatelov spokojny
Dnes je 12.septembra, ti ktori mate slovenske kalendare, tak v nich najdete meno MARIA - dnes mam meniny a pre mna tento splneny sen-cesta do vietnamu bol tym najkrajsim
darcekom aky som si len mohla priat,
moji drahi, teraz mi uz len poprajte len vela sil aby som prezila dlhy let z Hanoja do Pariza a Viedne, zajtra 13.sept. popoludni uz by som mala byt doma, pride ma cakat
na letisko Nadinka s rodinkou,
vsetkych vas velmi silno objimam a MAM VAS VELMI RADA - EM JOU ( prepacte neviem ako sa to pise spravne, ale urcite rozumiete),
vasa profesorka a priatelka maja vrabelova
__________________________________________________
|
Sunday, September 9, 2012 8:09 PM
Subject: nedela neskoro vecer
mili moji priatelia, rozleteni po celom svete,
je nedela 09.09.-aky pekny datum - vratila som sa z prechadzky po hanoji a chcem vam znovu napisat o svojich zazitkoch, dojmoch z poslednych dvoch dni.
vcera dopoludni prisli do hanoja viaceri kamarati z juzneho vietnamu, ktori sa zucastnili velkeho posledneho stretnutia, alebo ako povedal nas pan prezident slovenskeho spolku
studentov vo vietname SON, nasej poslednej STRETAVKY82 v hanoji,
na obed sme sa niektori stretli s nadhernej restauracii pri jazere Hoan Kiem a to teda BOL OBED - ako nejaka svadba - velmi vela jedla a pitia a to sme vedeli ze o par hodin
bude vlastne velka vecera s dalsimi priatelmi.
podvecer sme odisli dvomi taxikmi z hotela Binh Minh v centre mesta do jednej nadhernej restauracie ktore sa nachadza pri Zapadnom jazere, kde nas uz cakali dalsi kamarati z
nasho rocnika 82, ale tiez niektori boli mojimi studentmi este z roku 1981 a bolo tam tiez par ludi, ktori studovali na nasich univerzitach este davnejsie, alebo pracovali v
ceskoslovensku ako robotnici, celkove nas tam bolo do 40 ludi, co bola jedna velka vesela skupina ludi hovoriaca asi vsetkymi jazykmi, ktore si len viete predstavit.
velmi prijemnym prekvapenim bola ucast nasich dvoch byvalych ucitelov, pani Thang, ktora vas ucila so mnou slovencinu a pana Hunga, ktory vas asi neucil ale on bol v tom case
veduci Katedry cestiny a slovenciny a ucil cesky jazyk. Pani Thang sa vobec nezmenila, stale je taka pokojna, ticha a bola som velmi rada, ze som ju stretla.
tak ako zvycajne kazdy novy kamarat ktoreho som este pedtym nevidela zacal: "prepacte, ale zabudol som /zabudla som uz hovorit po slovensky." a potom sa yacali miesat
jazyky: slovencina, cestina, vietnamcina, rustina a anglictina.
nase mile dievcata tana s thuy=tycinkou c.1 zo sajgonu mali na starosti technicku stranku ako sa spojit s vami niektorymi na druhom konci sveta, hrali tam cely cas slovenske
ale i anglicke piesne a najlepsie bolo ked sme vsetci spievali pesnicky, na ktore sme si spomenuli. asi najoblubenejsia piesen vsetkych chlapcov je NEDALEKO OD TRENCINA
ale kamarati Ai s Phu casto spievali nejaku cesku piesen : Och lasko lasko, ty nejsi stala jako ta vodenka mezi brehama - neviem kde sa ju naucili ale stale ju vedia.
cely cas sa velmi vela jedlo, popijalo sa vinko, pivo, ludia mali dobru naladu, rozpravali sa a zabavali sa.rozisli sme sa kratko po desiatej hodine vecer, odisli sme do
hotela avsak myslim,ze niektori este pokracovali dalej do neskorych rannych hodin.
Hanojska STRETAVKA82 bola pekne naplanovana, ako povedal kamarat Quong zo sajgonu, tato stretavka bola v ten isty den ako ste vsetci odleteli po prvykrat do
ceskoslovenska a zacal sa vam menit svet.
dnes rano sme sa stretli o 8.30hod. v hale hotela a isli sme vacsim taxikom na navstevu nasej univerzity Dai Hoc Ngoai Ngu. Cesta do nasej skoly je uplne zmenena, okolo nej
vyrastli nove domy, su tiez na nej mosty a buduje sa stale dalej, vyzera ze v tejto casti hanoja bude niekolko mostov nad sebou/pod sebou, nieco take ako dialnica nad urovnou
cesty v ramci mesta /videla som taketo cesty v Pekingu a tam sa to vola RING/okruh, ktorych ma Peking niekolko a takymto sposobom doprava je velmi rychla.
bolo mi luto nasho sofera taxiku, ktoreho nedaleko Kim Lienu na krizovatke zrazu zastavil policajt, ktory mu kazal vystupit z auta, musel ukazat doklady a nakoniec dostal aj
pokutu. naviem co ten sofer urobil zle, ale faktom je to, ze som viackrat hovorila, ze ako je v hanoji menej policajtov a vojakov na ceste a vzdy ked som to spomenula tak sa
stalo ze sofera, ktory ma viezol zastavil o chvilu policajt. tak ako povedal Phu, to bolo kvoli tomu, ze som chcela vidiet policajta, pravda je tiez ta, ze policajti maju nove
pekne uniformy takej kremovej farby, ale ked zastavia auto tak sa tvaria velmi, velmi dolezito a jednaju so soferom nekompromisne.
NASA SKOLA, tam kde sme sa spolu ucili je tiez pomerne zmenena, ale este stale stoja vase stare internaty, dievcata aj chlapci nasli ten vas v ktorom ste byvali- tam sa naozaj
nic nezmenilo, aspon zvonku ta budova tak vyzerala,
medzitym prisiel k internatom pan hung a pani thang, ktory velmi dokladne organizoval fotografovanie, takze sa tak trochu znovu "citil ako sef", mohol organizovat svoje dve
byvale kolegyne a studentov,
s pani thang sme isli do tretej budovy,v ktorej bola jeden skolsky rok slovenska trieda, vy ste sa ucili v druhej budove, ktora vsak bola zatvorena. bolo pre mna velmi
zvlastne stat pri dverach ucebni aj pred zborovnou=staff room, kde som ucila, spomenula som si na to, aka tam bola zima pretoze sme nemali okna, aku sme mali ciernu tabulu na
ktoru som pisala kriedou, nemali ste niektori zosity ani knihy, postupne kazdy rok som nieco z bratislavy priniesla. co vsak bolo dopezite v nasej skole? To ste boli VY DRAHI
STUDENTI, boli ste vzdy usilovni a ucili ste sa uzasne, obdivovala som vas este viac potom ked som zistila v akych tazkych podmienkach byvate na internate.
Samozrejme ze bolo vidiet niektore zmeny v skole, maju tam nove futbalove ihrisko, novu jedalen, velku asi 5 poschodovu budovu rektoratu, dalsiu vysoku novu budovu, v ktorej
su ucebne.
velka skoda ze sme nemohli stretnut pana dekana fakulty, ktory je vraj velmi chory a jeho manzelka nedovoli, aby ho nikto navstevoval.
na toho pana si spominam s velkou uctou, on studoval v byvalom Sovietskom zvaze, v meste Leningrade/St. Peterburgu, hovoril vyborne po rusky, ked sme mali vsetci zahranicni
lektori s nim raz do mesiaca poradu=staff meeting, tak on rozpraval len po rusky a po vietnamsky a ja som sa vlastne stala jeho prekladatelkou pre ostatnych
kolegov, ktori nehovorili po rusky,
ked sme sa niekedy stazovali na veci ktore nefungovali tak ako by mali, pamatam si ako mi jedenkrat povedal: "Chodte domov, lahnite si ako Slovenska a zobudte sa ako
Vietnamka" nikto vas sem nevolal, prisli ste sem vsetci sami"
tak, poviem vam uprimne, vtedy som ako 28 rocna mlada neskusena lektorka nerozumela co chcel vlastne povedat, ale az po dost dlhom case som ho zacala chapat. tuto jeho vetu
mam vzdy na mysli ked ucim na nasej univerzite novych zahranicnych studentov a tiez im poviem tuto myslienku, v ktorej je vela pravdy.
ani jedna krajina, do ktorej ste prisli vy ako cudzinci sa nebude vam prisposobovat, vy sa musite zacat ucit jazyk, kulturu tej krajiny a snazit sa pomaly zit ako ziju domaci,
hoci je to niekedy velmi, velmi narocne a vyzaduje si to vela trpezlivosti. myslim, ze vsetci velmi dobre rozumiete o com hovorim, ved kazdy z vas ste prezili velky kus zivota
mimo svojej vlasti, niektori ste sa vratili domov, ale vela z vas este stale zostala zit mimo vietnamu.
velmi na mna zaposobila tiez navsteva u pani thang, pozvala nas k sebe domov a TO BOLO PREKVAPENIE - ako ona byva teraz - aky ma nadherny velky 4.poschodovy dom v areali
skoly. KRASNY DOM, s milou zahradkou - pamatam si ako ona byvala v jednej izbe s manzelom aj s 2 detmi. citila som, ze aj ona bola velmi pysna sama na seba co dosiahla a bola
spokojna ze nam mohla ukazat svoj krasny dom.
pani thang uz vobec neuci, pretoze na univerzite sa nevyucuje cestina ani slovencina, naopak sa tam vyucuje anglictina, nemcina, korejcina, japoncina, thajcina - teda jazyky
krajin kam maju sancu ist studovat vietnamski studenti.
cestou naspat do mesta sme sa zastavili na par minut v nasom domove v KIM LIENE - SON bol mily ze isiel som mnou, pretoze som este raz velmi tuzila vidiet DOM c.6 a
najma nasu izbu na 1 poschodi, v druhom vchode tohto domu ( este raz pred svojich odchodom na slovensko).
mozno sa spytate, preco som tam isla, ved uz som tam bola prvy den, ked som prisla do hanoja, odviezol ma tam Phu, avsak vtedy tam bolo vsetko zatvorene a ja som naozaj chcela
vidiet nasu TIEZ LEN JEDNU IZBICKU, v ktorej sme byvali s Jakubom aj s Nadinkou,
ved my sme tu v hanoji prezili nadherne 4 roky. okrem toho som tak stale citila, ze ak uvidim nasu izbu, tak v nej budem citit ten neopisatelny pocit RADOSTI zo spolocnych
chvil s mojimi drahymi detmi.
Ked sme vosli do domu c.6 myslim, ze Son nemal dobry pocit z mojho napadu poprosit niekoho kto by mohol otvorit nasu izbu (teraz Kim Lien funguje ako hotel), ale ked sme sa
vyviezli vytahom na nasu dlhu chodbu ( a to je teda velikanska zmena, vtedy ziadny vytah nebol, vobec cely KimLien je zmeneny, vymenene okna i dvere),
tak ma nohy tahali k nasej izbe, ktora vsak bola zatvorena. Stali sme pri "nasich dverach", Son mi urobil fotografiu a vtedy k nam prichadzal jeden pan, ktory bol trosku
prekvapeny co tam robime,
pretoze ON TAM TERAZ BYVA - aka nahoda alebo stastie?
mozno moj drahy syn Jakub tu poletoval ako ANJEL a privolal tohto muza, aby otvoril nase dvere a mohla som len tak trochu " nakuknut=pozriet sa" DOMOV,
velka, velikanska zmena, nic tam nepripominalo nasu izbu, snad len balkon, z ktoreho bolo vidno nejake tenisove ihrisko, predtym to bolo ihrisko pre deti, na ktorom sa vsetky
deti v kim ene hravali, teda pod nasim oknom bolo vzdy velmi zivo a veselo.
tak, a teraz si mozem povedat, ze sa moja misia hladania jakubovho maleho bicykla skoncila, aspon tak to citim. ked som sa letela zo Sajgonu do Nha Trangu, potom do
Danangu a nakoniec do Hanoja, vzdy som v oblakoch videla spokojnu usmiatu tvar svojho syna ako sa bicykluje na svojom malom bicykli a je spokojny...
NEMAM RADA LUCENIA, ROZLUCKY - dnes som sa zial musela rozlucit s priatelmi z juzneho a stredneho vietnamu - Tana so Sonom, Thuy=Tycinka, Ha s Cuongom -tak som si zvykla
ze mozem by s nimi, alebo si s nimi aspon pisat esemesky alebo telefonovat,
okrem toho som vdaka tymto dievcatam PRIBRALA 3 kila, pretoze sa o mna tak dokladne starali a stale mi niektora nosila jedlo, ked som potrebovala tak mi vyprali veci -
mala som sa pri nich ako kralovna.
Svoju poslednu nedelu som vlastne stravila v hanoji - dopoludnia este so studentmi a byvalymi kolegami - a popoludni som sa prechadzala po Starej casti Hanoja,
ktory som opat zacala spoznavat, pretoze ako som uz predtym pisala - tu v starom meste sa toho tolko nezmenilo a to ma tesi - tento Hanoj milujem a tu sa citim dobre.
mozem sa sama tulat po malych ulickach, ktore su plne malych obchodikov, kupit si co chcem, viem sa dohodnut na cene - ak nechcu znizit cenu tak idem prec a o par
minut je cena nizsia ( ale nie vzdy, uz to nie je take jednoduche ako predtym), lebo je tu ovela, ovela viac turistov a miestni ludia vedia, ze predaju aj za vysoke ceny.
nasla som aj sympaticku, malu kaviaren, ktora sa vola Little Hanoi a je na ulici Hang Gai nedaleko jazera Hoan Kiem, robia tu vybornu taliansku kavu Lavazza,
sendvice a tiez dobre zeleninove i ovocne salaty.
len nie som este uplne na 100% spokojna, pretoze som sa este stale nebicyklovala po hanoji, avsak Phu hovori, ze to je nemozne. musim mu naozaj dat za pravdu, neviem si
predstavit, ako by som tu chodila na bicykli, ani som ziadne nevidela - len motorky, auta, autobusy - a neuveritelny chaos, nechapem ako ti ludia vedia kto, kedy a kam ide,
kto kam odboci, nikto nikoho nezrazi, ziadnu havariu som nevidela v sajgone ani v hanoji, takze radsej budem spokojna na 99% ale vratim sa domov ziva a zdrava.
zostavaju mi este 3 dni v milovanom meste. planujem sa stretnut este raz so svojom vietnamskou krajcirkou pani Thanh, ktora byva nedaleko jazera hoan kiem ( ako dobre ze
nezmenila adresu, lebo inak by som ju nenasla a jazero Hoan Kiem je mojim najlepsim orientacnym miestom),
nakoniec som sa predsa len rozhodla,ze pojdem na jeden den do Ha Longu, pretoze mi velmi chyba more. tiez viem, ze vsetci vietnamci hovoria -" Byt vo Vietname a nevidiet
Ha Long, to je akoby ste ani nenavstivili Vietnam."
hoci som tam uz bola velmi velakrat, tesim sa na toto miesto, tiez v utorok 11.sept. ma byt pekne pocasie - takze len mozem dufat, ze sa slniecko nezlakne
ked tam pridem. uz nie som taka biela, mam svoju peknu tmavu vietnamsku farbu ( hoci viem, ze vo vietname su pekne zeny ked maju bielu pokozku).
no a v stredu mi uz zostane cas na zbalenie vsetkych svojich veci, darcekov a kamarat Phu ma odvezie neskoro vecer na NOI BAI letisko, aby som sa nocnym letom vratila so
europy, kde sa uz pomaly ale iste zacina jesenne obdobie.
dnes som trochu smutna, pretoze som sa rozlucila s viacerymi priatelmi z juhu ale aj s tymi ktori len prisli na hanojsku stretavku,
avsak som na vas vsetkych velmi pysna=hrada, nech ste uz kdekolvek na tomto svete, pretoze ste vsetci velmi, velmi uspesni ludia, ktori maju svoju dobru pracu,
krasne spokojne rodiny, nadherne byvanie - naozaj som prestastna ze som vas vsetkych tu mohla navstivit a samozrejme tiez VDAKA VAM VSETKYM, ktori ste sa vlastne
vyzbierali na tuto moju velku nadhernu cestu.
zatial sa s vami lucim na par dni a potom sa znovu ohlasim, objima vas vsetkych vasa prof. maja vrabelova
__________________________________________________________
|
Monday, September 3, 2012 11:59 AM
Pondelok popoludni HANOI
moja draha trang, drahi priatelia vdaka ktorym som DOMA , teraz v HANOJI,
ANO, UZ SOM DOMA v HANOJI - priletela som o 10.20, cakal ma nas kamarat Phu, isli sme do hotela potom sme hned isli dalej na obed a hladat HANOJ ktory ja
poznam, teda lepsie povedane pamatam si,
Cesta z letiska Noi Bay bola zaujimava ale nic som nespoznavala, ked sme sa priblizili k mestu tak bolo vsetko uplne zmenene, vsetko ine, same vysoke moderne budovy
- to bola velka zmena, nove mosty teraz ma Hanoj 4 mosty vtedy bol len jeden, velke budovy ako niekde v Amerike alebo v Cine
Ked sme vosli do mesta nic som nepoznala, naozaj nic, citila som sa ako stratene dieta v lese,
Potom ma Pfu zobral na obed do SLOVAK HOUSE/Slovensky dom, v ktorom je tiez Slovak-Vietnamese obchodna komora, ktory je nedaleko BUU DIEN a to som sa uz citila
lepsie lebo
HLAVNA POSTA sa nezmenila, schody z ktorych ukradli moj bicykel ale zostal tam Jakub, tie su stale tam, jazero tiez je ako bolo a Slovensky Dom je v jednej
peknej ulicke v peknej rekonstuovanej vile - WAU... krasne miesto kde bol jedalny listok po vietnamsky anglicky a slovensky, na stenach boli obrazy zo slovenska, velmi prijemny
pocit.
Potom sme isli hladat KIM LIEN - cesta do Kim Lienu uplne zmenena, vsetko bolo ine nove velke moderne domy, banky hotely - az ked sme boli blizko spoznala som
budovu Technickej univerzity, ktora je taka stara ako aj bola a potom bol napis: HOTEL KIM LIEN - vsetko tiez zmenene ale nas DOM CISLO 6 este stal, nasli sme aj nas byt, teda len vchod do nasho
bytu, park v ktorom som sa fotila s Jakubom s jeho malym bicyklom tak nie je ale je tam nejake parkovisko, za nasim domom kde bolo detske ihrisko su teraz tenisove kurty, nasla som Matersku
skolku kam chodili Jakub aj Nadia - UF... velmi tazke pre mna, ale velmi krasne spomienky v mojej hlave, videla som svoje deti ako sme tu boli stastni... kby som mohla vratit tieto dni naspat uz
len kvoli tomu, ze moj drahy syn Jakub by bol TU,
jakub aj nadia su tu teraz so mnou ja to citim, citim sa vsak velmi stratena pretoze by som sa nevedela ani sama dostat do mesta a predtym sme kazdy den chodili na
bicykloch do mesta, na postu, do ochodu v centre mesta ....
PHU bol velmi mily a trpezlivy ked bol so mnou a vydrzal ked som chcela fotit nas by detsku skolku vsetko co mi pripominalo nase casy tu vo vietname,
Isli sme do parku LENIN alebo Tho Nhat, ten je stale rovnaky a velmi pekny tam sa deti vzdy nahanali a hrali sa s ostatnymi vietnamskymi detmi,
a potom sme sa vratili do centra mesta k BUU DIEN a podla mojej pamati a fotografii ktore som mala sme nasli miesto, kde pracovala predty moja krajcirka pani
Than, jej obchod bol zmeneny ale STALE TAM JE, uz to nie je krajcirstvo ale je to nejaky obchod s topankami a textilom. Vosla som dnu a ked som tej mladej zene ukazala fotografiu pani Thanh on mi
povedala ze to je jej svokra ( jej manzel je pani thanh najmladsi syn), ona ju zavolala a ked jej povedala ze ju hlada nejaka pani z Tiep Kchk ona hned povedala, Maja... potom sme tam s Pgu
cakali asi 20 minut a ona prisla s nejakym muzom ktory studoval v cechach lebo nevedela ze ja som s Phu, tak chcela si byt ista aby sme sa dohovorili spolu,
BOLO TO KRASNE STRETNUTIE - boze moj po 30 rokoch som stretla velmi blizku osobu vietnamku, ktora mi pomahala cely cas ako som zila v hanoji, citila som ju ako
sestru , stretnutie bolo nadherne,plne slz, pretoze sa hned pytala na deti, pamatala si ich mena, Jakub, Nadia - nechcel sa mi verit ze som ju vdaka Phu nasla,
Dohodli sme sa ze sa stretneme buduci tyzden a budeme mat jeden den pre seba, len my dievcata,
Potom sme isli okolo vojenskeho muzea kam som chodievala casto s jakubom ktory mal rad lietadla a tanky a viedela som ho ako som ho pri nich fotografovala, pred
postou je krasne Hoan Kiem jazero kam sme radi chodievali s detmi a Nadia tu vzdy lietala hore-dolu a hrali sa tiez s druhymi detmi - som velmi stastna ked mam tieto spomienky v hlave ktore ma
vratilido casu kedy sme tu boli VELMI STASTNI,
Som vsak smutna z toho ako nepoznam mesto v ktorom som zila 4 roky a zatial nemam vobec orientaciu kde som, ked som pri jazere pri POSTE tak sa orientuje ale ak som
mimo tak som stratena,
Isli sme tiez okolo Dai Su Quan Slovak, velmi pekna budova ale neisli sme k panovi konzulovi na kavicku, asi by bol velmi sokovany a okrem toho dnes je v Hanoji
vsetko zatvorene lebo vietnam ma svoj stastny sviatok.
Phu je velmi pozorny, dnes mal volno tak mal cas,
teraz som v hoteli mam trochu casu na oddych a ptom vecer pride a pojdeme spolu niekam na velmi lahku veceru mozno len na kavu a nejake ovocie,
Co je tiez velma novinka, podarilo sa mi najst svojich dlhorocnych priatelo Francuzov, ktori tiez predtym pracovali v hanoji ako ucitelia a teraz jeden z nich je na
franc.ambasade, tak s nimi budem mat svoj program na 3 dni, takze od zajtra utorka do piatku budem s nimi a asi aj mimo hanoja, alebo sa len tak tulat po znamych miestach.
S niektorymi priatelmi z juzneho a stredneho vietnamu sa stretneme znovu stretneme tuto sobotu na Hanojskej stretavke, urcite to bude zase velmi krasne a mile,
budeme spievat, rozpravat sa a aj torchu pit pivko alebo vinko - aspon chlapci,
Som tu v HANOJI len par hodin a uz som stihla toho tolko vela, aspon to najdolezitejsie ktore som musela vidiet - Kim Lien...
DAKUJEM VAM este raz a zase velmi za to, ze ste mi umoznili vratit sa DOMOV, ale citim sa ako male stratene dieta, ktore sa uci chodit a hlada svoju cestu domov,
tesim sa na stretnutie s mojimi kamaratmi a potom zase na stretnutie s kamaratmi v sobotu,
Objimam vas vsetkych,
Hanoi 3.9.2012
vasa prof. maja
___________________________________________________
Friday, August 31, 2012 3:31 PM
Piatok vecer
mila moja trang,
dnes som odletela z mojho najoblubenejsieho mesta ktore sa vola NHA TRANG - toto mesto je pre mna carovne svojim klimatom, nie je tam tak velmi horuco, neprsalo bolo velmi
prijemne a najma vecer pri mori len tak sediet alebo sa prechadzat,
Nh.Trang sa velmi velmi zemnil z maleho mesta je to velke mesto asi poctom obyvatelov ako nasa BA, centrum je pekne vybudovane, plaze su krasne a najma tie ostrovy okolo
Nh.Tr. mu davaju este specialnu zaujimavost, toto mesto jednoducho nema vo vietname konkurenciu,
hotel bol vynikajuci na na velmi vysokej urovni, sluzby, izba, restauracia a uplne najlepsie bolo ze som bola len par metrov od plaze a vecer som mohla plavat v bazene ktory
mal tento hotel.
Do Danangu ma odviezlo auto nasho Sona ktoreho firma ma v Nh.Tr. pobocku, to bolo velmi dobre, lebo letisko je dost daleko od mesta,
let bol krasny cely cas bolo vidiet krasne pobrezie, voda nadherna azurovo-tyrkysova, plaze mali bielucky piesok, hory tiez krasne, takze tych 90 minut ubehlo rychlo.
v DANANGU ma cakala nasa priatelka HA, jej manzel Quang ma nejaku vedecku konferenciu tak nemohl prist ale pridu spolu teraz vecer, aby sme sa porozpravali,
HA rozprava nadhernou slovencinou, ona nebola na slovensku od roku 1989 a prakticky nema moznost s nikym hovorit, ale hovorila ako z ucebnice - velmi milo ma prekvapila.
zajtra dopoludnia oni musia pracovat na univerzite a popoludni pojdeme spolu do stareho mesta, tak uvidim aky je Danang,
Tie velke zmeny ktore su na kazdom kroku su neuveritelne pretoze 30 rokov pre jednu krajinu to nie je vela pre cloveka hej, ved to je jedna generacia ludi vystudovana ktora uz
ma svoje deti - ved vy ste krasnym priladom,
je to vyborny pocit vidiet tieto zemna najma budovy, cesty, moderne az super moderne vysoke budovy ake je mozno vidiet z amerike alebo v zapadnej europe - mam rada ochotnych
vietnamcov v hoteloch, v restauraciach, aj tie zeny ktore chodia na plazach a predavaju svoje ovocie alebo PHO GA/BO aj tie su mile hoci vidim ze maju ine ceny pre domacich a
pre "dlhe nosy=cudzincov".
PHAN VU=muz cislo jedna ktory je neprekonatelny svojim humorom, mozem citit jeho dobrotu a to aky je ochotnyu so vsetkym pomoct ak moze,
jeho slovencima sa tiez zlepsila mne to nevadi ked hovori po rusky ci po anglicky dolezite je ze som vsetkymi sa dohovorime,
takze verim ze moj druhy vikend pri mori v DANANGU bude tiez zaujimavy a potom sa presuniem uz DOMOV do Hanoja, kde budem mat urcite co robit,
mozno som vam p[isala ze som nasla svojich starych priarelov francuzov, ktori teraz pracuju na Franc. ambasade a s nimi budem mat urcite tiez aktivit, ked clovek takto cestuje
tak vidi aky je svet maly a kolko ludi sa da stretnut z roznych krajin,
VDAKA znovu a stale, objimam vsetkych maja
_______________________________________________________
Thursday, August 30, 2012 3:42 PM
mili moji vsetci,
dostala som tuto adresu od PHU nasho Hanojcana a tak skusim vam napisat, neviem ci sa mi to podari, ale skusim, mam za sebou nadherne 2 dni v meste Nha Trang, toto mesto bolo mojim oblubenym uz pred 30 rokmi a dnes som sa do neho zamilovala este viac - je uzasne, milujem more a tu je more krasne a ciste, plaze su piesocne maju biely alebo hnedy piseok, slnko svietilo cely cas- teda konecne sa ma nezlaklo, uz asi aj preto lebo nie som taka biela, zacinam mat znovu svoju vietnamsku farbu - taku peknu tmavu, hoci si uvedomujem ze pre vietnamcov tmava pokozka ako hovorite "chom dep" ale pre nas europanov je to :dep lam", t ak proste Nha Trang mi ucaroval, dnes som bola na vylete lodou po ostrovoch - navstivili sme 4 ostrovy a najvacsia parada bola, ked lod 3krat zastavila na otvorenom oceane a mohli sme ist plavat - teda kto chcel, z cudzincov ktori boli na palube skakali do vody vsetci, ja som bola medzi nimi a uzivala som si plavanie v krasnej cistej tyrkysovej vodicke - WAU.... krasa ako som plavala a uzivala si vodu, slnko a prijemnych ludi okolo. nasa mila Thy =Tycinka cilo 1 mi poslala tieto fotografie, ktore sme fotografovali pocas mojej poslednej vecere v sajgone, na nich mozete vidiet obidvoch muzov, ktori sa volaju pekni muzi, nas priatel Vu muz cislo 1 a z druhej strany stoji muz cislo2, na fotografiach mozete vidiet kolko jedla bolo na stole a to je aj dovod preco som pocas prvych 5 dni pribrala takmer 3 kila ako take male prasa=mala svinka, prepacte ale je to tak, nemozem tak vela jest, mne stacia silnejsie ranajky s dobrou silnou kavickou a ked je takto teplo ako je tu, tak mi pocas dna staci nieco pit a jem len ovocie - milujem mango, papaju=dudu, mam rada aj ovocie "dragon fruit" doma taketo ovocie nemame takze ani nemame prenho meno, vsetko ovocie je tu vyborne, uplne mi staci ako jedlo. zajtra na obed odlietam uz vyssie do stredneho vietnamu do DANANGU, tam stretnem nasich dalsich priatelov a tesim sa na nich ako i na samotne mesto.
SRDECNA VDAKA VAM ZA VSETKO, za to ze vobec som mohla prist naspat a vidiet vsetku tuto krasu, vasa profesorka Maja Vrabelova
ps. tento email na adresu: cuulhsslovensko ... sa mi vratil tak zase poprosim Trang aby tento email preposlala, mila Trang dakujem
vam za ochotu.
____________________________________________
Wednesday, August 29, 2012 3:51 PM
29.augusta-streda vecer
|
________________________________________________
Utorok vecer
mily hai,
Dakujem vam velmi pekne za krasne riadky, ktore ste mi poslali z nemecka (z karsruhe), kde teraz zijete a pracujete so svojou rodinou.
Dakujem tiez za mile fotografie, pamatam si tuto fotografiu, bola robena ked som prisla za vami na navstevu do maleho mestecka HERLANY, kde ste studovali (aspon vacsina z vas ked ste prisla na slovensko z hanoja) slovencinu este dalsi rok.
Ste tam vsetci taki stastni, ste ako velke deti, ja mam na sebe bielu koselu, ktora ma vietnamske vysivky, ktore mi robila jedna mila pani krajcirka volala sa Thanh, byvala nedaleko hlavnej posty (Bu Dien).
ach, spomienky, tie mam plnu hlavu, myslim ze nie len ja, kazdy z nas kto uz ma viac rokov zijeme zo spomienok a tie nam davaju krajsi a radostnejsi zivot.
nenam co opravovat na vasom liste, stale mate krasnu slovencinu a pisete krasne.
velmi sa tesim na nase stretnutie v juni v bratislave a chcem verit ze sa podari aj planovana cesta do hanoja v septembri.
Ja stale ucim zahranicnych studentov na Univerzite Komenskeho v Bratislave, mam krasnu pracu ktora ma naplna a vdaka nej som velmi spokojna a tesim sa kazdy den do prace.
Moje deti, ktore si pamatate z hanoja su uz velki dospeli ludia, Jakub mal 31 rokov a Nadia ma 33 rokov, minuly rok sa jej narodila krasna dcera ktora sa vola VILMA a tak som stara mama=babka.
Ked sa stretneme tak sa budeme mat o com rozpravat, zatial sa drzte v zdravi a stasti, uspechy v praci, uvidime sa v lete.
vasa profesorka maja vrabelova
Bratislava 9.4.2012
@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@